Bajzove útoky v pamflete sú úzkoprsé a osobné. Bajza šiel až tak ďaleko, že sa posmieval Fándlymu pre jeho chudobný pôvod, že je „šaštínskych paulínov kraviarky chudobný syn“, že nosí „staromódnu ošúchanú raverendu“, „prašivý kočišský plášť“, posmieval sa jeho menu a nazýval ho „mnohoklebetným nahatým rafárom, pozbaveným všetkých súdov a zmyslov“.(Dejiny slovenskej literatúry, str. 130.). Fándly trpezlivo vyvracal všetky tieto urážky a osobne zaujaté kritiky, ale to sa už nedostalo na verejnosť. V priebehu polemiky sa bratislavská vlastenecká mládež z generálneho seminára plne postavila na stranu Fándlyho a 14. decembra 1789 mu poslala posmeľujúci list. V polovici nasledujúceho roku vystúpil na obranu Fándlyho aj Bernolák spisom Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních rúk odevzdat. Ako možno vysvetliť osobnú zaujatosť Bajzu voči Fándlymu? Predsa Bajza v druhom zväzku svojho románu René mláďenca príhodi a skusenosťi má podobné názory na žobravé mníšstvo ako Fándly. Vysvetlením jeho konania môže byť nevraživosť na bernolákovcov, že nepodporili a neprijali jeho pravopis a uprednostnili Bernolákov a tiež fakt, že Bajzovi vydávanie pokračovania podobne ladenej knihy cenzúra pred pár rokmi zakázala. (Považan, Michal: Bernolák a bernolákovci, str. 177.)
Tretí a štvrtý zväzok Dúvernej zmlúvy sa Fándlymu nepodarilo vydať. V tlačiarni trnavského typografa Václava Jelínka ich náhodou našiel Fándlyho literárny protivník chtelnický farár Tomáš Chovanček a oznámil to cirkevnej vrchnosti, ktorá ich dala okamžite skonfiškovať. Konzistoriálna rada generálneho vikára rozhodla, že zhabané rukopisy „si tlač nijako nezasluhujú“, a zakázala Fándlymu akúkoľvek literárnu činnosť. Neskorší opätovný Fándlyho pokus vydať druhé 2 zväzky diela skončil opäť neúspechom. Spolu s nimi chcel vydať po latinsky písaný spis s maďarským názvom Igaz hazafi intésre (Na opravdivé vlastenecké upozornenie), ktorým sledoval predovšetkým obranu poddaného ľudu proti útlaku feudálov. Cirkevná vrchnosť bola týmto spisom natoľko pobúrená, že Fándlyho, ktorý chcel vraj svojou poslednou literárnou prácou „popudiť k vzbure hrubý a nevzdelaný ľud priamo so zaslepenou odvážlivosťou“, odsúdila na 14 dní kláštorného väzenia u trnavských františkánov, v stredu a v piatok o chlebe a vode.(Encyklopédia slovenských spisovateľov, str. 129.) Fándly si skutočne väčšiu časť trestu musel odpykať.