Bratia po istom váhaní pozvanie prijali, pravdepodobne aj preto, aby v Ríme požiadali o vysvätenie svojich učeníkov za kňazov. KeĎ koncom roku 867 prišli do Ríma, pred bránami mesta ich privítal už nový pápež Hadrián II. Po preskúmaní prinesených prekladov bohoslužobných kníh bratia dosiahli uznanie svojho diela (symbolické schválenie bolo položenie kníh na oltár baziliky Santa Maria Maggiore na Vianoce 867). Pápež dovolil v rímskych kostoloch podľa nich celebrovať a z ich sprievodu dal vysvätiť piatich najbližších učeníkov za duchovných. Vysvätili aj Metoda ktorý dovtedy nebol kňazom. Počas pobytu v Ríme Konštantín chorľavel. Vstúpil do gréckeho byziliánskeho kláštora ,kde prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel. Misia solúnskych bratov sa stala nezastupiteľnou v našich ale aj v celých slovanských dejinách. Zostavením písma slovanom bolo významným aktom pre ich ďalší kultúrny a hospodársky rozvoj. Zároveň prinesením kresťanstva do tejto oblasti, bratia prispeli k pripojeniu slovnaov k "vyspelej" Európe.