V Lete roku 863 na Veľkú Moravu prišla z Byzancie misia bratov Konštantína a Metoda. Na dvore veľkomoravského kniežaťa Rastislava sa už začiatkom 60. rokov 9. storočia zaoberali myšlienkou ustanoviť vlastnú cirkevnú organizáciu. Okrem toho pribudla aj požiadavka, aby noví misionári vysvetľovali kresťanskú vieru v reči zrozumiteľnej prostému ľudu. Rastislav sa najskôr obrátil na Rím. Tu však nepochodil a pravdepodobne roku 862 vyslal ďalšie posolstvo do Konštantínopola a v liste napísanom po grécky žiadal o vyslanie biskupa a učiteľa pre svoju krajinu. Hoci Rastislavovu žiadosť vyslať biskupa si byzantský cisár Michal III. neosvojil, zostavil pre Moravu misiu solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí dobre ovládali slovanskí jazyk. Obidvaja už mali z podobných misií skúsenosti. Konštantín ešte pred odchodom na Veľkú Moravu podľa gréckej abecedy zostavil slovanské písmo a do staroslovienčiny preložil najpotrebnejšie bohoslužobné texty.
Po príchode na Veľkú moravu (niekedy v lete 863) bratia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Medzi ich najdôležitejšie činy patrilo založenie veľkomoravského učilišťa (dvorskej školy), kde pripravovali kňazský dorast. Viedol ho najskôr Konštantín, potom Metod a po jeho smrti Gorazd. Pôsobilo až do jesene 885, keď ho nitriansky biskup Wiching zrušil. Účinkovanie Konštantína a Metoda narážalo od samého začiatku na nevraživosť franského kléru. Rastislav však odprvoti stál jednoznačne na strane solúnskych bratov. Po viac ako trojročnom pôsobení, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vyhotoviť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, Konštantín a Metod sa rozhodli pôsobenie na Veľkej Morave skončiť. Jedným z hlavných dôvodov ich rozhodnutia bolo, že chceli dať svojich učeníkov vysvätiť, lebo ani jeden z bratov nemal vyššiu kňazskú hodnosť. Cestou do Benátok sa Konštantín a Metod zastavili v Blatnohrade, kde ich srdečne privítal Pribinov syn Koceľ a zveril im 50 žiakov, aby aj ich naučili novému slovienskemu písmu. Najneskôr v auguste 867 sa dostali do Benátok, kde sa odohrala známa dišputa s tzv. trojjazyčníkmi, ktorí ostro odsudzovali sloviensku liurgiu (podľa nich sa Božie slovo mohlo šíriť len v latinčine, hebrejčine a gréčtine). Pred zamýšľaným návratom ich zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. V rímskej kúrii sa totiž dozvedeli, že solúnsky bratia majú so sebou ostatky pápeža Klementa I. (90/92 - 101?).
Bratia po istom váhaní pozvanie prijali, pravdepodobne aj preto, aby v Ríme požiadali o vysvätenie svojich učeníkov za kňazov. KeĎ koncom roku 867 prišli do Ríma, pred bránami mesta ich privítal už nový pápež Hadrián II. Po preskúmaní prinesených prekladov bohoslužobných kníh bratia dosiahli uznanie svojho diela (symbolické schválenie bolo položenie kníh na oltár baziliky Santa Maria Maggiore na Vianoce 867). Pápež dovolil v rímskych kostoloch podľa nich celebrovať a z ich sprievodu dal vysvätiť piatich najbližších učeníkov za duchovných. Vysvätili aj Metoda ktorý dovtedy nebol kňazom. Počas pobytu v Ríme Konštantín chorľavel. Vstúpil do gréckeho byziliánskeho kláštora ,kde prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel. Misia solúnskych bratov sa stala nezastupiteľnou v našich ale aj v celých slovanských dejinách. Zostavením písma slovanom bolo významným aktom pre ich ďalší kultúrny a hospodársky rozvoj. Zároveň prinesením kresťanstva do tejto oblasti, bratia prispeli k pripojeniu slovnaov k "vyspelej" Európe.
