12. maturitná téma
Slovenská dramatická tvorba od národného obrodenia po rok 1945
(J. Chalupka, J. Záborský, J. Palárik, J. G. Tajovský, I. Stodola, J. Barč – Ivan, P. Zvon)

Ján Chalupka
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali
- dej sa odohráva v malom meste, ktorého obyvatelia si myslia o sebe viac ako skutočne znamenajú.
- hl. postava – Pán z Chudobíc – zchudobnený zeman, je školský inšpektor, záporná postava
Ani svojím egoizmom, chvastúnstvom, snahou zachovať si privilégiá, sú smiešnymi figúrkami, sú zadubení, zaostalí, nechápu spoločenské zmeny, ktoré prináša kapitalizmus a sú jeho prekážkou. Túžia čosi znamenať, preto napodobňujú vyššie vrstvy. Ich rodiny sú slovenského pôvodu, ale pokladajú sa za Maďarov, aby si zachovali spoločenský význam používajú maďarské a latinské frázy, nerozumejú im a komolia ich.
kladná postava – učiteľ Sloboda - nár. uvedomelý inteligent, zrastený s ľudovými tradíciami, je hrdý na to, že je Slovákom
DEJ: V Kocúrkove sa schádza zhromaždenie, aby zvolilo nového učiteľa. Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý sa má oženiť s jeho dcérou Annou. Pán s Chudobíc však zvolí Slobodu, keď sa o tom dozvie Tesnošil, chce ho získať za manžela pre Annu. Pán z Chudobíc prikazuje Slobodovi, aby učil po maďarsky, ale Sloboda nesúhlasí, preto odmieta miesto aj Tesnošilovu Annu. Všetko je naopak, lebo Tesnošilova Anička sa žení a Honza sa vydáva.
- autor tu zosmiešnil túžbu po majetku
Jonáš Záborský
Najduch – komédia, dáva tu do protikladu šľachtu a dedinský ľud

Ján Palárik – Beskydov
- 1850 – vydáva cirkevný časopis – Cyril a Metod – kritizuje cirkevnú politiku, za svoje články bol uväznený a krátko po návrate zomrel.
Inkognito (aj Slovenský kosec, vydal ju v r. 18958 v časopise Concordia) – veselohra
námet čerpá zo slovenského malomesta počas Bachovho absolutizmu, nadväzuje na kocúrkovskú tématiku. Kritizuje lenivosť, falošné vlastenectvo, odrodilosť, pretvárku, sebectvo. Evičku Sokolovú volajú Evelín a je dcérou bohatej vdovy po kocúrkovskom richtárovi. Je povýšenecká a svoju slúžku Borku učí nemecké frázy a chce z nej urobiť komornú. Matka nepodporuje jej správanie, pretože od malička ju učila skromnosti a národnej hrdosti. Už v kolíske jej vybrali ženícha Jelenského, syna olejkára z Turca, ktorý vyliečil jej otcovi ranu. Hoci ho Evelín nikdy nevidela, odmieta chudobného chlapca a zaujíma sa o študenta Jelenfyho, ktorý je synom hradného pána Potomského.