12. MO Slovenská dramatická tvorba od národného obrodenia po rok 1945

12. maturitná téma
Slovenská dramatická tvorba od národného obrodenia po rok 1945
(J. Chalupka, J. Záborský, J. Palárik, J. G. Tajovský, I. Stodola, J. Barč – Ivan, P. Zvon)

Ján Chalupka
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali
- dej sa odohráva v malom meste, ktorého obyvatelia si myslia o sebe viac ako skutočne znamenajú.
- hl. postava – Pán z Chudobíc – zchudobnený zeman, je školský inšpektor, záporná postava
Ani svojím egoizmom, chvastúnstvom, snahou zachovať si privilégiá, sú smiešnymi figúrkami, sú zadubení, zaostalí, nechápu spoločenské zmeny, ktoré prináša kapitalizmus a sú jeho prekážkou. Túžia čosi znamenať, preto napodobňujú vyššie vrstvy. Ich rodiny sú slovenského pôvodu, ale pokladajú sa za Maďarov, aby si zachovali spoločenský význam používajú maďarské a latinské frázy, nerozumejú im a komolia ich.
kladná postava – učiteľ Sloboda - nár. uvedomelý inteligent, zrastený s ľudovými tradíciami, je hrdý na to, že je Slovákom
DEJ: V Kocúrkove sa schádza zhromaždenie, aby zvolilo nového učiteľa. Tesnošil podporuje voľbu susedovho syna Martina, ktorý sa má oženiť s jeho dcérou Annou. Pán s Chudobíc však zvolí Slobodu, keď sa o tom dozvie Tesnošil, chce ho získať za manžela pre Annu. Pán z Chudobíc prikazuje Slobodovi, aby učil po maďarsky, ale Sloboda nesúhlasí, preto odmieta miesto aj Tesnošilovu Annu. Všetko je naopak, lebo Tesnošilova Anička sa žení a Honza sa vydáva.
- autor tu zosmiešnil túžbu po majetku
Jonáš Záborský
Najduch – komédia, dáva tu do protikladu šľachtu a dedinský ľud

Ján Palárik – Beskydov
- 1850 – vydáva cirkevný časopis – Cyril a Metod – kritizuje cirkevnú politiku, za svoje články bol uväznený a krátko po návrate zomrel.
Inkognito (aj Slovenský kosec, vydal ju v r. 18958 v časopise Concordia) – veselohra
námet čerpá zo slovenského malomesta počas Bachovho absolutizmu, nadväzuje na kocúrkovskú tématiku. Kritizuje lenivosť, falošné vlastenectvo, odrodilosť, pretvárku, sebectvo. Evičku Sokolovú volajú Evelín a je dcérou bohatej vdovy po kocúrkovskom richtárovi. Je povýšenecká a svoju slúžku Borku učí nemecké frázy a chce z nej urobiť komornú. Matka nepodporuje jej správanie, pretože od malička ju učila skromnosti a národnej hrdosti. Už v kolíske jej vybrali ženícha Jelenského, syna olejkára z Turca, ktorý vyliečil jej otcovi ranu. Hoci ho Evelín nikdy nevidela, odmieta chudobného chlapca a zaujíma sa o študenta Jelenfyho, ktorý je synom hradného pána Potomského.

Potomský je chamtivý, prefíkaný a jeho syn si po príchode do Pešti pomaďarčil meno. Evelín napíše Jelenskému, že ho nechce, ale on napriek tomu prichádza do Kocúrkova Inkoknito, zamestná sa ako kočiš na Evelíninom hospodárstve, medzitým Jelenfy napíše otcovi, že do Kocúrkova príde Inkognito a Evelín ho vyčkáva, lebo ním môže byť ktokoľvek. Jelenský sa ubytuje v krčme, kde sa stane svedkom toho, ako krčmár vymáha od slovenského učiteľa dlh – 40 zlatých. Zastane sa ho, vyplatí dlh a za svoje ubytovanie zaplatí zlatým prsteňom. Vtom prichádza Evelín, rozčúli sa nad správaním krčmára, vráti prsteň Jelenskému a ten jej ho daruje. Na prsteni bolo vyryté Jelen a tak si všetci pomysleli, že ide o Jelenfyho. Potomský, ktorý si myslí, že ide o jeho syna, ho dá chytiť a odviesť k Sokolovcom a Evelín medzitým prichádza pravý Jelenfy prezlečený za kočiša a keď naznačí Potomskému, že je jeho syn, ten je už taký pomätený, že sám nevie kto je jeho syn. Nakoniec sa všetci stretnú u Sokolovcov, Jelenský sa prizná, že je synom olejkára, Evelínina matka ho označí za statočného a ponúkne mu, aby sa stal jej synom, Evelín, ktorá sa medzitým doňho zaľúbila s tým súhlasí.
Drotár
Do domu slovenského továrnika Rozumného prichádza drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho strateného brata. Medzitým sa v továrni zamestná pod menom Doboši (menom jeho brata) poľský gróf, ktorého hľadá polícia. Svojimi názormi si získa celú rodinu, aj lásku Rozumného dcéry. Neskôr Rozumný zamestná aj skutočného Bubenčíkovho brata. Postupne všetko vychádza najavo. Gróf sa môže oženiť s Ľudmilou, lebo dostal milosť, Bubenčík navštívi svojho brata.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Slovenský učiteľ Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušou, ktorá je slúžkou Elizy Hrabovskej. Grófka sa s Orieškom dohodne na privítaní baróna Kostrovického, ktorý sa jej má prísť predstaviť a stať sa jej manželom. Eliza sa rozhodne spojiť obžinky s privítaním Kostrovického. Starý barón jej napíše, že jeho syn príde spolu s priateľom Ing. Rohonovom. Grófka chce baróna dobre spoznať, preto si vymení úlohu so slúžkou. Oblečie sa za kráľovnú plesu a Miluša za grófku. Tento nápad má aj barón a vymení si úlohu s Rohonovom. Keď sa Rohonov stretne s Milušou prezlečenou za grófku zistí, že majú rovnaké názory a zamiluje sa do nej. Grófovi sa jej vystupovanie nepáči, ale očarí ho kráľovná OBZÍN a zamiluje sa do nej.

Autor zvýrazňuje kontrast medzi slovenskou inteligenciou Milušou a Rohanovom a príslušníkmi šľachty Kostrovického a Elizy.
Autor sa snaži vyriešiť otázku spolužitia Maďarov a Slovákov.

Jozef Gregor – Tajovský
Ženský zákon
Autor tu ukázal , že na dedine víťazia majetkové záujmy nad čistým ľúbostným citom. Anička Javorová a Miško Malecký sa ľúbia, ale ich matky sa rozvadia, lebo Miškova mama dostane od richtárky výhodnejšiu ponuku na synov sobáš. Zápletka sa nakoniec vyrieši šťastne zásluhou Miškovho otca, ktorý prelomí ženský zákon založ. na tvrdohlavosti a klebetách oboch žien.

Nový život
Autor tu rozvíja príbeh rodiny richtára Matúša, ktorý zbohatol tým, že nečestne okradol obec o 8000 korún. Jeho žena zpyšnela a začala opovrhovať chudobnými. Do ich dcéry sa zaľúbi mládenec Martin, ale matka jej vybrala iného ženícha žandárskeho strážmajstra. On prehajdáka celý ich majetok. Keď richtár chce vrátiť obci peniaze v záchvate zúrivosti ho zabije jeho žena, ktorá si neskôr uvedomuje, že je vinná z jeho smrti a z nešťastia jej dcéry. Autor tu odsúdil ľudské sebectvo a chamtivosť.
Statky – zmätky
V centre deja sú bezcitní manželia Palčíkovci, ktorí v snahe zachovať si majetok a získať lacné pracovné sily, nahovoria deti príbuzných Ďurka Ľavka a Zuzku Komenskú, aby sa zobrali a prišli k nim gazdovať. Po smrti Palčíkovcov majú zdediť ich majetok. Ďurko a jeho rodičia s tým súhlasia –túžia po majetku. Obeťou sa stáva chudobná Zuzka, ktorá bez lásky pod tlakom ziskuchtivej matky privolí vydať sa za Ďurka, ktorý ľúbi inú. Ďurko je netrpezlivý, chce aby Palčíkvoci naňho prepísali majetok hneď, ale tí nesúhlasia, začínajú rozbroje. Po čase Ďurko strpčí život Zuzke až do takej miery, že odchádza z domu aj s dieťaťom. Ďurko si privedie inú – Betu, obaja sa dožadujú pôdy a keď Palčík nevyhovie, sklamaná a chamtivá Beta odchádza a Palčík v prudkej hádke a streľbou vyháňa Ďurka z domu. Jadro dramatického konfliktu – zápas o majetok.

Ivan Stodola
Jožko Púčik a jeho kariéra alebo Statočný zlodej
Autor píše túto hru v období, keď sa na Slovensku rozvíjajú humanitné spolky, navzájom súperia, ktorý z nich získa viac sociálnych prípadov.
Jožko Púčik je starý mládenec, pracuje v spolku HUMANITAS, je svedomitý úradník, pedant, venuje sa len svojej práci, v súkromí sa stará o svoju sestru a jej deti. Proti nemu stojí pán Rohatý (správca spolku), chamtivec, sukničkár, vyhnal svoju ženu, lebo mu nepriniesla veno, má vzťah so sekretárkou Vierkou. Poprosí Jožka, aby mu z pokladne spolku požičal 3000 korún, aby mohol splatiť hráčske dlhy. V ten deň, nesie Jožko do banky obálku so 40 000 korunami, ale keď ju otvorí, zistí, že je prázdna. Jožko je obvinený, že spreneveril 43 000 korún, dostane sa do väzenia. Všetkých presviedča, že je nevinný, ale nikto mu neverí.

Vo väzení sa má veľmi dobre, navštevujú ho členovia spolku a starajú sa o neho, aby si vykázali činnosť. Presviedčajú ho, aby sa priznal, ak tak urobí, dajú jeho sestre odmenu. Prichádzajú za ním z konkurenčného spolku BENEVOLENCIA, žiadajú ho, aby sa stal ich sociálnym prípadom. Jožko začína uvažovať, že sa prizná, lebo zisťuje, že nikomu nezáleží na pravde, ale len na peniazoch a vlastnom pokoji. Koná sa rekonštrukcia prípadu, pri nej nájde sekretárka v zásuvke stola obálku so 40 000 korunami. V ten deň došlo k zámene obálok a tak ho prepustia, v práci dostal výpoveď, ale príjmu ho do spolku BENEVOLENCIA.
Autor sa tu vysmieva z predstieranej humánnosti spolkov, ich činnosť je falošná, lebo im nejde o ľudí, ale len o sociálne prípady.
Náš pán minister
Autor tu zobrazuje život malomeštiakov a ich túžbu dostať sa v spoločnosti čo najvyššie. Pani Slaninová chce vydať dcéru za šľachtica, ale všetci vymreli a chudobný Peter, ktorý ju miluje, ju presviedča, že nie je dôležité postavenie, tituly, ale city. Keď sa pani Slaninová dozvie, že Petrov strýko je ministrom, ochotne ho prijíma za zaťa.
Čaj u pána senátora
Autor tu opäť zosmiešnil malomestskú spoločnosť a jej túžbu po moci.
Baltazár Slivka je obchodník s truhlami, žena ho prinúti, aby kandidoval na senátora. Všetci kandidáti sa stretnú u pána Potkana, jeho žena ich učí, ako sa majú správať vo vyššej spoločnosti. Všetci ovládajú len pár konverzačných tém, ale Slivka zvíťazí a stane sa senátorom.
Bačova žena
Autor tu využil prvky antickej drámy.
Eva a Ondrej majú syna, žijú vo veľkej biede, preto Ondrej ide pracovať do Ameriky. Pracuje v bani, jedného dňa vybuchne plyn, baníkov zasype, správa bane si myslí, že Ondrej je mŕtvy, pošlú Eve správu o jeho smrti. V skutočnosti sa Ondrej zachránil vetracou šachtou, ale má amnéziu, celé roky blúdil po Amerike a zarábal. Eva žila vo veľkej biede, pomáhal jej bača Mišo, zaľúbili sa do seba, vzali sa, narodil sa im syn Miško. Ondrejova mama začala Evu nenávidieť, považovala ju za pobehlicu, lebo tušila, že Ondrej žije. Jedného dňa sa Ondrejovi pri železničnom nešťastí vrátila pamäť a prichádza domov ako boháč. Mišo sa bál, že ho Eva opustí, ale ona Ondreja nechcela a to Ondrej nechcel pochopiť. Eva sa rozhoduje medzi dvoma, keď Ondreja odmieta, on obráti svoju zlosť na Boha, chce získať aspoň svojho syna. Eva nechce rozdeliť svoje deti a tak spor o seba rieši samovraždou.

Víťazí tu materinský cit, ktorý je silnejší, ako láska.

Július Barč – Ivan
Matka (tragédia)
Hlavné postavy: matka a jej dvaja synovia – Paľo a Jano
Paľo je veľmi citlivý, ale Jano je krutý a vulgárny po otcovi. Žijú v biede, preto Paľo odchádza pracovať do Ameriky a Jano mu zatiaľ preberie snúbenicu Katku. Jano si myslí, že Paľo sa už nevráti, ale matka má vízie, že Paľo raz príde a jeho príchod spôsobí veľkú tragédiu. Vidí aj dar, ktorý Paľo prinesie so sebou, je to pekný, vyrezávaný nožík. Raz sa Paľo predsa len vracia, ale prichádza ako žobrák, od toho dňa sa bratia neustále hádajú, pri jednej hádke o Katku vytiahne Jano na Paľa nôž, matka cíti, že sa stane niečo zlé, zhasne svetlo, Jano sa vyrúti na Paľa, pichne a telo spadne na zem, keď rozsvietia, zisťujú, že Jano zabil matku. Autor ukázal matku ako milujúci ženu, ktorá sa postavila medzi rozhádaných synov a obetovala svoj život a zachránila jedného pred smrťou a druhého pred bratovraždou. Až nad jej hrobom sa bratia zmierili a Jano sa šiel udať.

Peter Zvon
Tanec nad plačom (veršovaná divadelná hra)
Stretávajú sa tu ľudia dvoch období – baroka a 20-eho storočia.
Dej sa odohráva v kaštieli, kde je správcom pán Aristid Kráľ. Koná sa maškarný ples a šľachtické postavy z barokových obrazov zostúpia a zapoja sa do zábavy. Spočiatku si ich nik nevšimne, ale neskôr vzbudia pozornosť svojím vyberaným správaním, elegantným vystupovaním a všetci ich majú za bláznov. Cez barokové postavy vyjadruje autor svoj názor na pomery 20-eho storočia a zisťuje, že hoci prešlo mnoho rokov sa ľudia vôbec nezmenili, zostali barbarmi, lebo rozpútali svoju vojnu a podriadili svoj život túžbe po moci.
Hra je úvahou o ľudskom živote a odcudzuje zlo a neľudskosť páchané v časoch vojny.

Podotázky:
A: 1. preštylizujte ukážku (Peter Zvon – Tanec nad plačom) na epický dialóg
z priamej reči vytvorte→povedal jej....
2. hľadajte viacvýznamove slová – ani babky, ja ťa vyplatím....

B: vysvetlite pojmy: monológ – prehovor jednej osoby
dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých osôb.