13. MO Stratená generácia - obraz 1. sv. v. v tvorbe svetovej literatúry

13. maturitná téma
Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry
(R. Rolland, E. M. Remarque, E. Hemingway, H. Barbusse)

Americká literatúra: Po vypuknutí 1. svetovej vojny, americký prezident Wilson ovplyvnil mnoho mladých amerických mužov, ktorí sa pod jeho vplyvom začali dobrovoľne hlásiť na front, aby hájili česť USA. Mali vysoké ideály, chceli byť slávni, ale vôbec netušili, čo ich čaká na fronte. Až tam si uvedomili, že ich túžba po sláve, je oproti bolesti a utrpeniu, ktoré vojna prináša, smiešna. Pochopili, že vo vojne trpia nevinní. Nedokázali nájsť východisko, nazvali sa stratenou generáciou.
Stretávali sa v Paríži v literárnom salóne Gertrúdy Steinovej. Do svojich diel a do hrdinov vkladali vlastné osobné názory a skúsenosti. Mladí hrdinovia, ktorí zo školských lavíc idú na front a keď sa po vojne vracajú späť do spoločnosti, očakávajú, že im tá spoločnosť za ktorú bojovali pomôže vrátiť sa do normálneho života. Zisťujú, že vojna ich poznačila psychicky aj fyzicky, vracajú sa z nej ako predčasní starci.
Citát: „Sme opustení ako deti a opustení ako starí ľudia, sme suroví, smutní, povrchní, myslíme, že sme stratení. To vieme, hrať karty, kliať a bojovať. Nechceme už zmeniť svet, neveríme v pokrok.“
E. M. Remarque
Ernest Hemingway
Zbohom zbraniam
Dej sa začína v jeseni počas 1. sv. v. a autor rozvíja príbeh lásky Fredericka Henry-ho a Catherine Barkley(ošetrovateľka). Frederick prichádza na front dobrovoľne s ideálom, že pomôže zvíťaziť spravodlivosti. Postupne vidí, čo robí vojna s ľuďmi, stavia sa k nej s odporom, lebo vie, že spoločnosť sa počas vojny obohacuje na úkor vojakov. Na fronte sa spoznáva s Catherine, ale tá je chladná, lebo vo vojne stratila snúbenca. Pri jednej z vojenských akcií bol zasiahnutý úkryt ošetrovateľov a Frederick bol ranený. Dostáva sa do nemocnice a autor podrobne rozpisuje jeho ošetrovanie. Doktori sú ako mäsiari, z horných nosidiel mu kvapká na tvár krv. S mŕtvymi sa narába ako s vecami. Do nemocnice za ním prichádza priateľ Rinaldi, vidí v ňom hrdinu, lebo je ranený a tajne mu zranenie závidí. Neskôr ho preložia do Milána, ide aj Catehrine. Stretávajú sa po večeroch, neskôr mu oznámi, že je tehotná. Keď sa Frederick vracia na front, spojenci sú na ústupe a keď ma previesť cez front ambulantnú kolónu, jeho auto zapadne, dostane sa medzi zajatých dôstojníkov, keď vidí ako prebieha výsluch a každý je zastrelený, dezertuje. Vracia sa za Catherine a v Stresse sa ubytujú v hoteli.

Večer im čašník príde oznámiť, že ráno Fredericka zatknú. V tú noc utečú do Švajčiarska, kde sú šťastní, čakajú na pôrod. Pôrod je ťažký, dieťa sa narodí mŕtve a Catherine po operácii vykrváca a zomiera. V tej chvíli Frederick stráca zmysel žiovota a uvedomuje si, že vojna ho poznačila nielen fyzicky, ale aj psychicky.
Komu zvonia do hrobu
„Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, kusom súše. Smrť každého iného človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu, zvonia tebe.“
John Donn
Americký lektor španielčiny Robert Jordan, ktorý keď vypukne vojna, dobrovoľne odchádza na front. Hoci nenávidí zabíjanie, uvedomí si, že je to jediná možnosť, ako skoncovať s fašizmom. Dostáva sa k partizánskej skupine, ktorá má za úlohu vyhodiť do povetria most, aby tak zabránili prechodu nepriateľom. Kapitán skupiny Pablo Robertovi nedôveruje, ale nedôveru stráca aj sám kvôli alkoholu. Vedúce postavenie neskôr preberá Pablova žena Pilar, ona Robertovi verí a preto ho poverí tou úlohou. V skupine spoznáva Robert Máriu, ktorej fašisti pred očami zabili oboch rodičov a ju znásilnili. Zamilujú sa do seba a Robert v nej nachádza jediný zmysel života. V deň operácie dochádza k prestrelke a zomiera veľa partizánov. Robertovi sa podarí umiestniť nálož na moste, ale o pár metrov spadne z koňa, zlomí si nohu a vie, že zomrie. Na moste si uvedomí, že jeho smrť nebude zbytočná, lebo pomôže partizánom dostať sa do bezpečia. Čaká so samopalom v ruke, rozmýšľa nad samovraždou, ale nakoniec sa rozhodne, že bude zabíjať fašistov do posledného dychu, lebo to je jeho cieľom.

Francúzska literatúra Romain Rolland
Po matke zdedil zatrpknutosť, smútok a pesimizmus. V detstve ho ovplyvnili 3 udalosti:
1. doma sa cítil ako vo väzení
2. často bol chorý a bál sa smrti
3. zasiahla ho smrť 3-ročnej sestry Magdalény, ktorá ho pred smrťou stihla pohladiť a on si uvedomil ľudský súcit
1915- dostal Nobelovu cenu a celú sumu daroval Červenému krížu.
Peter a Lucia
Túto novelu napísal vo Švajčiarsku, v čase vypuknutia 1. svetovej vojny. Inšpiroval sa skutočnými udalosťami keď bol v Paríži, počas bohoslužby vo Veľký piatok bol bombardovaný Sant Gervais , kde vtedy zomrelo 165 ľudí(deti aj ženy).
Dej sa odohráva v Paríži, trvá od 30. 01. 1918 do 23., 03. 1918, v Paríži zúri vojna, ktorá kruto zasahuje aj do života 18 ročného Petra Aubiera. Peter je jemný, útleho tela, má dobré srdce, vojna ho prekvapila v čase dospievania a preto ju nechápe.

Pochádza z bohatej meštiackej rodiny, jeho brat Filip narukoval hneď ako vojna vypukla, odišiel na front s veľkými ideálmi, neskôr si uvedomil, že bol hlúpy, keďže vedel, že aj Peter má podobné ideály, chcel ich z neho vyhubiť. Peter Filipa zbožňoval, ale po odchode na front sa Filip zmenil, nechcel Petrovi o vojne rozprávať. Rodičia im od detstva vštepovali, že je krásne a hrdinské ísť do vojny a bojovať za svoju vlasť. Príbeh začína v metre, kde Peter zažíva bombardovanie a spontánne chytí dievča za ruku. Stretávajú sa v deň, keď padnú prvé civilné obete, ich láska sa preto zrodila pod krídlami smrti. Peter sa zamiluje na prvý pohľad a našiel zmysel života, v ten deň, keď ho iní stratili.
„Na čo je to všetko? Na čo sa učiť? Na čo sa obohacovať, keď nám prichodí všetko stratiť? Aby ľudská činnosť a učenie mali zmysel, musí mať zmysel život. A tu sa náhle ten zmysel zjavil sám od seba.“ (Peter)
Po čase sa Peter a Lucia stretli a dali sa do reči. Lucia pochádzala z chudobnej rodiny, žila len s matkou, ktorá pracovala v továrni na výrobu munície, sama si privyrábala maľovaním gýčových obrázkov. Je rozumná, berie život reálne, začnú sa s Petrom častejšie stretávať aj on sa pod jej vplyvom mení, dospieva a pochopí, že je nezmyselné ísť bojovať za Francúzsko a riskovať svoj život. „Uzrel náhle očami toho dievčaťa úbohosť meštiackej triedy, do ktorej patril. Obločné tably sa chveli kanonádou a Peter mysliac na tých čo umierali riekol: „A toto je tiež ich dielo.“
Stretávajú sa u Lucii v byte, nevnímajúc čo sa deje okolo a strašne po sebe túžia. Lucia prosí Petra, aby počkali do Vzkriesenia.
„Ach! Pred Vzkriesením je vždy smrť.“ (Peter)
Robili si plány do budúcnosti, ale Peter cítil, že s príchodom jari prichádza aj smrť. Vo Veľký piatok sa vybrali do kostola, aby zpäčatili svoju lásku pred Bohom, ale pred kostolom, Lucia uvidela ryšavé dievčatko, ktoré sa usmievalo, ale zrazu sa zľaklo a zmizlo. Lucia a Peter stáli pre Bohom, boli veľmi šťastní, ale Lucia zas uvidela dievčatko v okne a v tom sa kostol otriasol v základoch. Lucia si Petra pritisla materinsky na hruď a o chvíľu sa na nich zrútil mohutný pilier. Ich láska sa zrodila pri smrti a k smrti od začiatku aj spela. Henri Barbusse
Oheň – vzniká po vojne z autorových zážitkov
Nemá hlavného hrdinu a rozprávačom je sám autor. Je tu zobrazená skupina desiatnika Bertranda na francúzsko-nemeckom fronte počas 1. svetovej vojny. Román sa začína scénami z Francúzska, kde sa vojaci zoznamujú a neuvedomujú si čo ich vlastne čaká. Autor bol na vojne 22 mesiacov, zobrazuje tu vojnu v celej drsnosti a človeka ako veľmi malého na to, aby jej mohol zabrániť.

Má 2 časti, v 1. časti opisuje vnútorné rozpoloženie vojakov,
v 2. časti autor obžalúva vyššie spoločenské vrstvy, cirkev, bankárov a koristníkov z toho, že vojne nedokážu zabrániť.
Erich Maria Remarque
Na západe nič nové
„Kniha vydáva svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna i keď unikla jej granátom.“
Príbeh začína „in media res“ na fronte, autor opisuje vojenskú skupinu, ktorú tvoria 7 spolužiaci, Krop, Műller, Leer, Paul Bäumer – rozprávač príbehu. Velí im Stanislavs Katzinsky. Pred vojnou to boli stredoškoláci, ich triednym bol učiteľ telocviku Kantorek, na hodine neustále hovoril o tom, aké hrdinské je, ísť bojovať, až sa pod jeho vplyv dostala celá trieda, prihlásili sa na front. Po vypuknutí vojny mladí ľudia nechápali čo sa deje a hoci chudobní videli vo vojne od začiatku zlo, bohatí sa ňou nadchýnali. Prišli na vojnu ako nevinné deti, dostali sa do výcvikového tábora a tu sa za 10 týždňov naučili viac ako za 10 rokov, čo chodili do školy. Vo výcvikovom tábore im velil Himmelstos, ktorý ich neustále šikanoval. Počas výcviku sa stali nedôverčivými, surovými, ale vypestovali si pocit spolupatričnosti a to najlepšie čo im vojna dala – ich kamarátstvo. Po výcviku sa dostali na front, tu sa v nich prebúdzajú zvieracie inštinkty a stávajú sa z nich ľudské beštie. Počas bojov sú svedkami drastických scén – telá bez hláv, a vojakov, ktorí chŕlia krv, lebo sa nadýchli plynu, ktorý im leptá pľúca. Až tu zisťujú, že to, čo sa naučili v škole im nie je na nič, lebo to ako majú prežiť ich naučil Katzinsky - ako si vo vetre zapáliť cigaretu, ako rozložiť oheň z mokrého dreva, že je lepšie vraziť bodák do brucha, lebo v rebrách sa môže zaseknúť. Po čase dostáva Paul dovolenku – na jednej strane sa teší, uvidí rodinu, ale na druhej strane sa bojí, že keď sa vráti nestretne všetkých kamarátov. Keď prichádza domov, matka je chorá, ale on si pripadá doma ako cudzí, neistý a uvedomuje si, že už nie je tým Paulom, ktorý tam kedysi žil. Ľudia s ktorými sa stu stretával chcú počuť len o tom, ako je na fronte a o vojne majú skreslené predstavy. Je z toho znechutený, opovrhuje nimi a myslí na kamarátov na fronte. Hneď po návrate z dovolenky, sa prihlási do prieskumnej hliadky v noci sa od nej oddelí a dostáva sa do prostred paľby. Útok prečká v kráteri, prežije najväčší strach v živote a keď k nemu spadne telo vojaka 3-krát ho bodne. Nadránom vojak ešte žil, keď Paul uvidel jeho tvár, začal mať výčitky svedomia a chcel mu pomôcť.

Bol to prvý človek, ktorého zabil vlastnými rukami. Uvedomil si, že aj on je len človek, za iných okolností mohli byť priateľmi. Začal cítiť zodpovednosť za jeho rodinu. Jediným vykúpením pre Paula môže byť to, že sa postará o jeho rodinu. Postupne zomrú všetci Paulovi priatelia, Paul je ranený, po zotavení prichádza na front, umiera aj Katzinsky. Paul uvažuje nad tým, že ma síce 20 rokov, ale zo života pozná iba zúfalstvo, smrť, nevie robiť nič iné, iba zabíjať. V lete 1918 je nemecká armáda v rozklade a každý vie, že Nemecko vojnu prehrá. Paul zostal posledný zo siedmych kamarátov, ale vie, že sa nebude môcť začleniť do mierovej spoločnosti a cíti sa byť opustený. „Padol v októbri, keď bol na fronte taký pokoj a ticho, že sa správa z bojiska obmedzila na vetu – na západe nič nové.“
Paul zomiera šťastný, lebo vie, že smrť je preňho vykúpením.

Cesta späť – voľné pokračovanie na západe nič nové
Zobrazuje tu pocity vojakov, ktorí sa po vojne vracajú do normálneho života a nevedia sa prispôsobiť. Na fronte si boli všetci rovní, ale v civile sú majetkové rozdiely, ktoré ich priateľstvo rozbíjajú.
„Vojna si vzala skoro všetko, ale nie priateľstvo, v to sme verili a teraz vidíme, čo nedokázala smrť, darí sa životu. Rozdvojuje nás!“
Hlavným hrdinom je Ernst Birkohlz, sa po vojne vracia domov, je stredoškolským učiteľom. Po čase vidí svojich bývalých učiteľov ako pripravujú svojich žiakov na vojenský život a uvedomuje si, aké je to strašné, že kraj sa nespamätal z jednej vojny a už sa pripravuje na druhú. Čas žitia, čas umierania
Dej sa odohráva počas vojny na Ukrajine, keď už nemeckí vojaci ustupujú. Ernst Graeber – nemecký vojak, ale veľký humanista a nenávidí zabíjanie, keď prichádza domov na dovolenku, zisťuje, že jeho dom je v troskách, rodičia sú v koncentračnom tábore, stretáva sa s Alžbetou, v láske k nej vidí jediný zmysel života, zasnúbia sa. Po návrate na front, vidí, že padlo veľa kamarátov, vojaci sú unavení a nechcú už bojovať. Medzi nemeckými vojakmi je fanatik Steinbremmer, ktorý zabíja na každom kroku a Ernst ho za to nenávidí. Steinbrammerovi sa podarí zajať skupinu partizánov, keďže sa mu chce Ernst pomstiť, zastrelí ho a prepustí partizánov.

Pri úteku jeden z partizánov Ernsta zabije, lebo si myslí, že je to pasca.


PODOTÁZKY: Nájdite v texte polovetné konštrukcie a zmeňte ich na súvetné.
Spiace s tvárou pritúlenou – ako dieťa, ktoré spí....

Stupňovanie deja (gradáciu) dosahujeme: a) citoslovcami
b) krátkymi vetami
c) nedokončenými vetami
d) opakovaním.