Dedinčania teda zničia všetko, čo predstavuje moc pánov.

Citát: „Ráztočania, mäkký, poddajný ľud, čo toľko rokov nechal sa hniesť príkorým, zmenil sa na živý, mocný bič, vystrel sa vo vzduchu a po dlhom váhaní a okolkoch zaťal do živého!“

Ornamentálna próza: Po skončení 1. sv. v., začína u nás nastupovať mladšia generácia, ktorá bola ovplyvnená zahraničnou avantgardou. U týchto autorov sa začali prejavovať lyrizačné tendencie a ich cieľom bolo zapôsobiť na čitateľa, vyvolať v ňom určité nálady a priblížiť tým autorove pocity prostredníctvom pocitov postáv. Títo autori nepredkladali objektívnu skutočnosť, ale vytvárali skutočnosť fantastickú. Ornamentálna próza vychádza z expresionizmu (zdôrazňoval individualitu človeka, hlavne jeho myšlienky a city). Predstavitelia ornamentálnej prózy sa búria proti opisnému realizmu, aj proti spoločenským pravidlám a zobrazujú takú skutočnosť, cez ktorú odhaľujú pocity povojnovej generácie. V dielach sa objavujú tragické, nešťastné postavy a negatívne nálady, chýba tu súvislý dej a autori využívajú tzv. snový postup (vnútorný svet postavy, jej sny a predstavy povyšujú autori nad skutočnosť)





Ján Hrušovský
Pompiliona Madona – (zbierka noviel, aj novela)
Hlavným hrdinom je žobrák Pompilio, ktorého zdiera jeho vlastná rodina, každé ráno ho odnesú pred chrám sv. Petra, kde celý deň žobre a poobede musí svojim príbuzným dať peniaze. V chráme je socha sv. Madony, ktorá robí zázraky a jediným snom Pompilia je, dostať sa do chrámu a poprosiť Madonu o nohy. Jeho túžba sa má splniť v kvetnú nedeľu, preto poprosí farára Bernarda, aby ho zaniesol do chrámu, ale ten to urobí iba pod podmienkou, že mu Pompilio dá 4 lýry. Bernardo mu vyhovie, položí ho na chladnú dlažbu, Pompilio sa celú noc rozpráva s Madonou, cíti uvoľnenie, cíti ako mu rastú nohy, ale počuje aj zvuk umieráčika a ráno ho Bernardo nachádza mŕtveho. Pompilio má na tvári šťastný úsmev, lebo zomrel s pocitom, že mu narástli nohy. Bernard – predstavuje skazeného cirkevného pracovníka, nežije podľa cirkevných zásad a pre peniaze urobí čokoľvek.

Autor tu načrtáva 3 základne problémy: 1. Život vojnovej obete, ktorú vykorisťujú príbuzní
2. Skazenosť cirkvi a kňazov
3. Význam viery v živote človeka
Muž s protézou – román, námet čerpá z vojny. Hlavnou postavou je poručík Sulom, ktorý má namiesto srdca protézu a vyhlasuje, že sa mu tak žije lepšie. Obsahom je vzťah Suloma k herečke Erne a k mladej Míne. Mína – kvôli nemu sa vzdá svojho snúbenca Schredera, ale Sulom je k nej chladný a ona zomiera. Schreder vyzve Suloma na súboj, ale sám si vylosuje smrť samovraždou a zomiera.