15. MO Slovenská medzivojnová próza a jej rôznorodosť

15. maturitná téma
Slovenská medzivojnová próza a jej rôznorodosť
(M. Urban, J. Jesenský, L. N. Jége, P. Jilemnický, G. Vámoš, J. Hrušovský, I. Horváth)

Slovenská medzivojnová próza – literárne diela opisujú vojnové zážitky, spomienky na roky mladosti, ale aj na povojnové skutočnosti.
Sformovali sa 3 generácie :

1. staršia generácia – autori, ktorí písali už pred vojnou a po vojne v tvorbe pokračujú. (Tajovský, Kukučín, Jége)
2. stredná (prechodná) generácia – autori, ktorí vstúpili do literatúry počas vojny a snažia sa experimentovať. (Hronský, Horváth)
3. mladá generácia – vytvorilo sa tu niekoľko skupín, podľa toho, okolo akého časopisu sa združovali. (Urban, Vámoš)
1. próza založená na dejovosti, príbehu,
próza
2. próza, ktorá odmieta príbehovosť a snaží sa o experiment.

Rozdelenie medzivojnovej prózy :
1. historická próza (Jége),
2. sociálno – psychologický realizmus (Hronský, Urban),
3. ornamentálna (Hrušovský, Horváth, Vámoš)
4. socialistický realizmus (Jilemnický, F. Kráľ),
5. lyrizovaná próza (Ondrejov, Figuli, Chrobák, Švantner).

Miloslav Urban
Za vyšným mlynom – predloha pre E. Suchoňa v opere Krútňava
Ondrej Zimon sa v citovom vzplanutí dopustí vraždy, v tom momente sa pred ním uzatvorí svet. Pije, aby zabudol, hoci sa chce priznať, bojí sa svojho odhalenia. Ondrej zavraždil Jána Štelinu za vyšným mlynom, ale Jánov otec sa snaží vypátrať vraha. Podozrieva Katrenu, Jánovu milenku, o ktorú sa po jeho smrti uchádza Ondrej. Katrena ho nechce , vezme si ho na nátlak rodiny, po čase začína chodiť uplakaná. Katrene a Ondrej sa narodí syn, ale Ondrej ho nenávidí, lebo sa mu zdá, že sa podobá na Jána. Ondrej bojuje sám so sebou, ešte viac pije, týra Katrenu, ale raz keď sa vracia domov opitý, začne ho mátať na mieste, kde zabil Jána. Po tejto príhode sa prizná v krčme, že zabil Jána, kvôli Katrene, ktorú miloval, uľaví sa mu, lebo dokázal zvíťziť sám nad sebou.
Živý bič - skladá sa z 2 častí : 1. Stratené ruky
2. Adam Hlavaj
Hrdinom tohto románu je celá dedina (kolektív) – unanimistický román

Stratené ruky: Dej sa odohráva v Ráztokách, odohráva sa tu vojna, ale dedinčanov sa vojna netýka, lebo je ďaleko. Z vojny prichádza Ondrej Koreň, ktorý nemá ruku, je nemý, zjazvený, začínajú si uvedomovať, že sa vojna týka aj ich. Ondrej miluje Kristu, ale keď sa vráti ako mrzák odmieta ho.

Krátko po návrate Ondreja, musia odísť na vojnu ďalší mladí chlapci, medzi nimi aj Ilčík. Ilčik žije s matkou, nechce zomrieť vo vojne, túži po šťastí, utečie do hôr. Matka ho prinúti narukovať, lebo nechce, aby ho dedinčania považovali za zbabelca. Na fronte spoznáva čatára Rona, ktorý je surový, šikanuje vojakov, chce rozbiť ich jednotu, ale neuvedomuje si, že svojim správaním ich spolupatričnosť viac posilňuje. Rono najviac týra vojaka Panča, ale ten to psychicky nevydrží a zabije sa. Ilčík sa už na to nemôže pozerať, preto Rona zastrelí a necíti žiadne výčitky. Bol odsúdený na trest smrti a ani keď ho viedli k múru, svoj čin neoľutoval. Keď sa to dozvedela jeho matka, pomiatla sa od žiaľu. Nie všetci vo vojne trpia, napríklad krčmár v nej bohatne a notár Okolický posilňuje svoju moc. Eva Hlavajová má muža na fronte a obráti sa na notára Okolického, aby napísal list na vojenskú správu, aby jej muž Adam prišiel domov. Okolický ju znásilní a ona s ním čaká dieťa. Okolický sa bojí, aby sa to dedinčania nedozvedeli, preto sľúbi Eve, ak bude mlčať, dostane Adama z frontu. Celá dedina Evu odcudzuje a ona žobre jedlo pre svojho syna, psychicky upadá, jedného dňa sa náhodou utopí. Ďalším otrasom pre dedinčanov bolo to, keď museli dať kostolné zvony na výrobu kanonóv. Dedinčania sú pobúrení, sú odhodlaní aktívne bojovať, nielen čakať. V dedine je bieda, rozšíria sa choroby, umiera veľa ľudí aj Evin syn. Dedinčania utápajú svoj žiaľ v alkohole a morálka v dedine je rozvrátená.
Adam Hlavaj: Adam dezertuje a ukrýva sa v Ráztokách v lese, dozvedá sa, že mu bola Eva neverná, ale keď zistí, že bola znásilnená, začne túžiť po pomste. Znenávidí Okolického, prichádza do jeho domu, ale Okolický vtom dostáva záchvat a ochrnie. Adam sa stáva aktívnym, ukazuje, že pánov treba vyhubiť a dedinčania muu začínajú dôverovať a idú za ním. Okolického dedina nenávidí, lebo sa nedokázal priznať, ale svedkom znásilnenia bol Kúrňava. Okolický vie, že Kúrňava má dlhy, preto ho vydiera, urobí si z neho špióna a chce z dediny utiecť. V deň, keď Okolický chce utiecť, ho dedinčania chytia, priviažu ho na dosku na mieste, kde sa utopila Eva a Okolický sa tiež utopí. V závere románu, napadnú dedinčania kaplána, ktorý vnášal do kázní politiku a považuje ich za menejcenných, a on je nútený z dediny utiecť.

Dedinčania teda zničia všetko, čo predstavuje moc pánov.

Citát: „Ráztočania, mäkký, poddajný ľud, čo toľko rokov nechal sa hniesť príkorým, zmenil sa na živý, mocný bič, vystrel sa vo vzduchu a po dlhom váhaní a okolkoch zaťal do živého!“

Ornamentálna próza: Po skončení 1. sv. v., začína u nás nastupovať mladšia generácia, ktorá bola ovplyvnená zahraničnou avantgardou. U týchto autorov sa začali prejavovať lyrizačné tendencie a ich cieľom bolo zapôsobiť na čitateľa, vyvolať v ňom určité nálady a priblížiť tým autorove pocity prostredníctvom pocitov postáv. Títo autori nepredkladali objektívnu skutočnosť, ale vytvárali skutočnosť fantastickú. Ornamentálna próza vychádza z expresionizmu (zdôrazňoval individualitu človeka, hlavne jeho myšlienky a city). Predstavitelia ornamentálnej prózy sa búria proti opisnému realizmu, aj proti spoločenským pravidlám a zobrazujú takú skutočnosť, cez ktorú odhaľujú pocity povojnovej generácie. V dielach sa objavujú tragické, nešťastné postavy a negatívne nálady, chýba tu súvislý dej a autori využívajú tzv. snový postup (vnútorný svet postavy, jej sny a predstavy povyšujú autori nad skutočnosť)





Ján Hrušovský
Pompiliona Madona – (zbierka noviel, aj novela)
Hlavným hrdinom je žobrák Pompilio, ktorého zdiera jeho vlastná rodina, každé ráno ho odnesú pred chrám sv. Petra, kde celý deň žobre a poobede musí svojim príbuzným dať peniaze. V chráme je socha sv. Madony, ktorá robí zázraky a jediným snom Pompilia je, dostať sa do chrámu a poprosiť Madonu o nohy. Jeho túžba sa má splniť v kvetnú nedeľu, preto poprosí farára Bernarda, aby ho zaniesol do chrámu, ale ten to urobí iba pod podmienkou, že mu Pompilio dá 4 lýry. Bernardo mu vyhovie, položí ho na chladnú dlažbu, Pompilio sa celú noc rozpráva s Madonou, cíti uvoľnenie, cíti ako mu rastú nohy, ale počuje aj zvuk umieráčika a ráno ho Bernardo nachádza mŕtveho. Pompilio má na tvári šťastný úsmev, lebo zomrel s pocitom, že mu narástli nohy. Bernard – predstavuje skazeného cirkevného pracovníka, nežije podľa cirkevných zásad a pre peniaze urobí čokoľvek.

Autor tu načrtáva 3 základne problémy: 1. Život vojnovej obete, ktorú vykorisťujú príbuzní
2. Skazenosť cirkvi a kňazov
3. Význam viery v živote človeka
Muž s protézou – román, námet čerpá z vojny. Hlavnou postavou je poručík Sulom, ktorý má namiesto srdca protézu a vyhlasuje, že sa mu tak žije lepšie. Obsahom je vzťah Suloma k herečke Erne a k mladej Míne. Mína – kvôli nemu sa vzdá svojho snúbenca Schredera, ale Sulom je k nej chladný a ona zomiera. Schreder vyzve Suloma na súboj, ale sám si vylosuje smrť samovraždou a zomiera.

Sulom odchádza na front, píše si denník, ktorý je plný zúfalstva a depresie. Ivan Horváth
Spracoval netradičné námety, analyzoval psychické vzťahy, v jeho dielach je oslabený dej a prevláda tu voľné spájanie predstáv a pocitov. Laco a Bratislava - obsahuje autobiografické prvky, autor tu opisuje zážitky vysokoškoláka právnika.
Hlavným hrdinom je Laco, pochádza z vidieka, ale chce spoznať svet a tak ako prvá navštívi Bratislavu. Je ňou uchvátený, vníma ako sa mení pod vplyvom ročných období. Zoznámi sa tu so Želkou, ale ona napriek tomu, že jej je Laco blízky, odmieta ho. V Lacovi nastáva zlom, všetko, čo sa mu na Bratislave páčilo sa mu odrazu zhnusilo. Zčína vnímať špinavá ulice a nemorálny život obyvateľov. Vtedy si uvedomí, že Želka a Bratislava sú spojené, bez jednej nemôže milovať druhú. Odchádza z Bratislavy.
Strieborný prach – základným motívom je vášeň, pomsta a zmierenie. Chudobný dedinčan Ján Martinák sa zaľúbi do bohatej Márie, ale netuší, že je to jeho nevlastná sestra. Keď sa to dozvie, celá dedina ho vysmeje, začína nenávidieť svojho otca a túži po pomste. Keď s dozvie, že otec prišiel z Ameriky, ide za ním so sestrou a chce ho zabiť. V krčme uvidí slepého žobráka, túžba po pomste zmizne. Odvedie ho domov a dochádza k zmiereniu.

Gejza Vámoš
Narodil sa v Maďarsku v židovskej rodine, vyštudoval medicínu v Prahe, pôsobil ako lekár. Z obavy pred rasovým prenasledovaním v roku 1939 emigroval, žil v Číne, Brazílii.. Skúšal na sebe rôzne lieky, preto sa zámerne infikoval Berry, berry, ktorej podľahol.
Kritizoval egoizmus a pokryteckú morálku, prinášal pesimistická pohľad na svet, život opisoval ako nezmyslený a prázdny a neveril v budúcnosť človeka. Dej je potlačený, do popredia sa dostávajú reflexy a úvahy.

Atómy Boha – román z prostredia pražskej kliniky pohlavných chorôb. Hlavným hrdinom je Karol Zurian, ktorý bojuje proti pohlavným chorobám, zistí, že baktérie, ktoré prenášajú pohlavné choroby sa navzájom ničia a prirovnáva ich k ľuďom, ktorí sa tiež ničia navzájom. Karol miluje Medúzu, ale keď otehotnie, prinúti ju, aby šla na potrat. Po zákroku je na dne a Karola opúšťa. Karol ostáva sám, nemilovaný, túži niečo dosiahnuť, chce pomôcť svojim pacientom a tak sa infikuje aby mohol podrobne zaznamenávať priebeh a nájsť liek. Cíti, že umiera, je zúfalý, ale všetci kolegovia sa mu otáčajú chrbtom, Vtedy zisťuje, že lekári berú svoje povolanie len ako povinnosť a sú skazení peniazmi. Znenávidí svet a keďže ho odmietajú liečiť, ujmú sa ho bývalé pacientky pobehlice, ktoré nenávidel.

Keď mu choroba prepukne naplno, príde Medúza pichnú si morfium a zomierajú. Ich smrť poukazuje na neriešiteľnosť spoločnosti a mravných problémov.

Peter Jilemnický
Víťazný pád – dej sa odohráva na Kysuciach a autor dáva do protikladu krásu prírody s utrpením ľudí. Život na Kysuciach je ťažký, ľudia sú šťastný, že už zomierajú. Sú však aj takí, ktorí sa nepoddávajú svojmu osudu, ich utrpenie je ako pád, ale tento pád ich núti znovu sa postaviť, bojovať a tak každý pád pre nich znamená víťazstvo. Hlavnou postavou je Maťo Hroň, ktorý sa po 1. sv. v. vracia domov na Kysuce, ale život tu, sa mu zdá akoby zakliaty, nedokáže pochopiť ani svojho otca, ktorý si zakladá len na majetku. Maťo nechce žiť taký život a jeho vzbura vyúsťuje do konfliktu s otcom. Maťo sa zaľúbi do Magdy, ktorá je chudobná a otec mu tento vzťah zakáže. Keď sa Magda zasnúbi s Gregorom, Maťo začne žiarliť, opije sa, zbije ju a sám sa pokúsi o samovraždu Dostane sa do väzenia, celá dedina ho odcudzuje, iba rodičia mu odpustili a uvedomili si, že peniaze nie sú všetko. Maťov otec prichádza o celý majetok, podpáli chalupu a zomiera v nej. Maťo sa rozhodne, že postaví nový dom a začne nový život, ale dom mu vezme voda a tak znovu padá, ale to ho nabáda k tomu, aby sa opäť postavil a začal stavať novú chalupu. Každý pád je pre ňho víťazný, lebo víťazí sám nad sebou a uvedomuje si, že je spätý s Kysucami a nikdy odtiaľ neodíde, lebo tu je jeho miesto Kysuce.. Citát: „Každým rokom padnú, aby mohli vstať a zvíťaziť – pre nový pád Kysucká jar je víťazstvo, Kysucká jeseň – pád“

Ladislav Nadáši Jége
1. príklon k naturalizmu
- v roku 1891 vydal v Slovenských pohľadoch článok Zolov román Peniaze, v ktorom oboznamuje verejnosť s naturalizmom, upútal ho Zolov prírodný názor na človeka, čo sa prejavuje aj v jeho tvorbe, lebo človeka odkrývajú hlavne jeho živočíšno-egoistické sklony.
Poviedky: Žart, Omyl, Kúra

2. historická tematika
Adam Šangala – dej sa odohráva v 17. storočí, v období protireformácie, krajinu obsadili Turci, ešte k tomu sú tu náboženské a mocenské boje. Po tom, čo Adamovho otca obesili pre pytliactvo, uteká Adam pred pánmi a stáva sa spoločenským štvancom. Púšťa sa po ceste z Oravy cez Žilinu, po ceste zabije neznámeho grófa, ktorý ho prenasledoval. Aby sa zachránil, dá sa zverbovať za vojaka, je pridelený k vojakovi Jonášovi, v jeden večer chce Jonáš Adama okradnúť. Keď to Adam zistí, Jonáš to všetko prevráti a udá ho. Adamovi sa podarí utiecť a dostáva sa na zámok Petra Pavla Praskovského.

Na zámku pracuje ako sluha, ale nesúhlasí s hrubosťou svojho pána a dostáva sa do väzenia. Z väzenia mu pomôže utiecť kňaz Samuel Konôpka, spolu prichádzajú do Trnavy. Adam sa ožení s Betkou, ale Konôpku onedlho objavia, chcú ho popraviť , ale teraz ho zachráni Adam. Po piatich rokoch sa prizná Betke, tá to vyklebetí a Adama odhalia a popravia. Autor tu obžalúva nespravodlivosť spoločenského poriadku a náboženský fanatizmus, zároveň poukazuje na to, že ľudia sú ľahostajní, pasívny a nebúria sa proti svojmu osudu.
Svätopluk – námet čerpá z obdobia Veľkej Moravy, zobrazuje Svätopluka ako človeka, ktorý podľahol láske a vášni. Svätopluk chce vytvoriť jednotnú ríšu, ktorá by odolala nátlaku Nemcov, ale zaľúbi sa do Jarslavy a v slabej chvíľke jej prezradí svoje plány, ako chce oklamať Nemcov. Jarslava plány vyzradí a Svätopluk ju dá zabiť. Jarslavin syn pomstí svoju matku a zabije Svätopluka, práve vtedy keď je na vrchole vlády a slávy. 3. próza zo súčasnosti
Cesta životom – príbeh rozpráva postava Jozef Svoreň, ktorý pochádza z chudobnej rodiny, ale odmalička bol vychovávaný k neúprimnosti. Keď odišiel študovať, škola bola pre ňho školou pretvarovania a klamstiev. Keď dospel, jeho životným heslom bolo: „Nezaujať stanovisko, s každým byť za dobre.!“ Postupne ide v spoločnosti nahor, na plese sa zaľúbi do Ilony a ona kvôli nemu opustí svojho snúbenca. Za Jozefom príde župan Guzi a ponúkne mu spoločenský postup, ale musí si vziať Gabicu, ktorá čaká s Guzim dieťa. Jozef súhlasí, lebo pre ňho je najdôležitejšie bohatstvo a úrad. Jozef mení svoje heslo: „Okolnosti určujú správanie sa ľudí a charakter neexistuje.“ Po čase Guzi opúšťa svoju manželku, žiada Jozefa, aby sa s Gabicou rozviedol. Jozef súhlasí, berie si slúžku Martu, opovrhnutú milenku Guziho. Marta dáva Jozefovi lekcie a začína sa meniť k lepšiemu, ale po vojne, keď starí úradníci idú do penzie sa začína Jozef angažovať a mení svoje názory a postoje. Jozef prepadá morálne na celej čiare, lebo u ňho víťazí túžba po moci a túžba pozerať sa na všetkých zhora.

Jozef Cíger Hronský

Znaky jeho tvorby:
- utrpenie je v jeho dielach chápané ako jediné šťastie a je jedinou cestou k tomu, aby sa človek stal lepším,
- trojuholník vzťahov,
- pasívna rezignácia hrdinov,
- osudovosť (fatalizmus), každý má svoj osud,
- bohatý vnútorný svet postáv.
1. krátke prózy
Domov, U nás, Medové srdce, Tomčíkovci, Sedem sŕdc

2. tvorba pre deti a mládež
Zakopaný meč, Budatínský frgáčovci, Kremnické povesti, Sokoliar Tomáš, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike

3.

romány
Chlieb – dej sa odohráva v slovenskej dedine po 1. sv. v., v čase hospodárskej krízy, dedina je zničená, pôda neúrodná, túto situáciu v dedine prirovnáva autor k ústam, ktoré pýtajú chlieb. Ľudia svoju situáciu neriešia, ale naopak, opíjajú sa, muži majú milenky – rozklad morálnych hodnôt.
Jozef Mak – autor vytvára obraz malého slovenského človeka. Dej sa odohráva po vojne, v dedine Hudákovo, točí sa okolo vnútorného sveta Jozefa Maka – človeka trpiteľa, človeka milióna.
Citát: „Jozef Mak, obyčajný človek milión, ktorého nečaká na svete nič dobré a nikto ho spomínať nebude, keď sa z neho vytratí.“
Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa, nikto sa z jeho príchodu netešil, matka mu nedokazovala svoju lásku, lebo denne mala pred očami svoj morálny poklesok. Všetku lásku dala druhému synovi Janovi, ktorý Jozefovi už od detstva vyčítal, že je z jeho jedla a vyžiera rodinu. Matka poslala Jozefa z domu, začal pracovať u baču, v tom čase jeho rodičovský dom vyhorel. Jozef postavil na zhorenisku nový dom, matka zatiaľ bývala u susedky a Jozef sa zaľúbil do susedkinej dcéry Maruše. Mali sa vziať, ale Jozef ovi prišiel povolávací rozkaz a musel narukovať. Hoci sa vojne mohol vyhnúť, neurobil to, lebo bol pasívny voči svojmu osudu a bezmocne znášal svoje utrpenie. Po rokoch, keď sa vrátil, zistil, že Maruša sa vydala za Jana, majú dieťa bývajú v dome, ktorý postavil. Keďže bývali jednom dome, situácia bola napätá a Maruša začala piť. Oškaredela psychicky aj fyzicky a Jozef sa oženil s Julou, ktorú neznášal a pohŕdal ňou. Po čase Jozef nadviazal vzťah s Marušou a hľadal si zámienky, aby Julu mohol psychicky ubíjať. Jozef odchádza do väzenia a po návrate zisťuje, že Jula pod vplyvom materstva opeknela. Maruša sa upila k smrti, ale Jula po čase zistí, že Jozef obnovil vzťah s Marušou, psychicky sa zrúti a zomiera .Tragédia Jozefa Maka vrcholí v závere: Citát: „ Trp Jozef Mak, človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Pisár Gráč
Žltý dom v Klokoči
Proroctvo doktora Stankovského
Na Bukovom dvore

4. exilová tvorba.