18. MO Česká literatúra 20. storočia

18. maturitná otázka
Česká literatúra 20. storočia
(J. Otčenášek, B. Hrabal, K. Čapek)


Ján Otčenášek

Rómeo, Júlie a tma
Autor spracúva motív rasovej diskriminácie počas 2. svetovej vojny. Hlavný hrdina je študent Pavel a veľmi ťažko prežíva okupovanie, lebo musí skrývať svoje názory a prispôsobovať sa. Dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny, keď sú Židia odvážaní do koncentračných táborov. V 1. deň Pavol stretne v parku mladé dievča má na kabáte prišitú žltú hviezdu s nápisom Jude. Ester mala byť transportovaná do Terezína, ale nedostavila sa. Pavol jej chce pomôcť a ukrýva ju na povale domu, kde mal jeho otec krajčírsku dielnu. Na 2. deň si Pavol prečítal na bráne zoznam židov, ktorých majú transportovať a medzi nimi je aj meno Ester a leták informoval i o tom, že všetci, ktorí budú židom pomáhať budú zastrelení. Ester žila v úplnej tme, Pavol jej nosil jedlo a postupne sa zbližovali. Pred vojnou žila Ester normálnym životom, ale keď sa dozvedela, že je židovka nemohla tancovať a opustil ju jej chlapec. Jej otec bol vážený doktor, ale 1 dňa si prečítal na plote „Von so židmi“. Ester nevydržala v tmavej izbe, preto keď v noci všetko stíchlo, chodievala tajne do krajčírskej dielne. Pavol s Ester sa už milovali, plánovali si budúcnosť. V 1 deň, keď sa išla umyť prichytil ju Reisel /sused/ nenávidel židov a jeho syn bojovala na strane Nemcov. Ester sa zverila, že o nej niekto vie, ale Pavol ju upokojil, milovali sa, rozhodli sa, že odídu na vidiek. Ráno sa Pavol zobudil na streľbu, celé mesto bolo obsadené Nemcami. Keď Ester videla čo sa deje, uvedomila si, že zastrelia i Pavla, keďže nechcela, aby trpel, vybehla na ulicu, zasiahla ju dávka zo samopalu. Názov symbolizuje: Rómeo je Pavol je ochotný pre svoju lásku zomrieť, Júlia je Ester ich láska podobne ako v Shakesperovi stroskotá na spoločenskom zle. Tma symbolizuje fašizmus, pre Ester je symbolom života, lebo svetlo, ktoré vidí po dlhšom čase Ester na ulici je prináša smrť.


Bohumil Hrabal

Ostro sledované vlaky
Spracúva motív 2. svetovej vojny, pomocou humoru a opisuje citový vývoj mladého chlapca, ktorý dospieva uprostred nemeckých transportov. Autor vkladá do diela svoje erotické zážitky z malej železničnej stanice v Nimburgu, kde ľudia pokojne žijú svoj život, ale môžu oňho prísť. Hrdina Miloš. H., 22 ročný zakomplexovaný chlapec, prisťahoval sa do mesta z vidieka, a nedokázal si tu zvyknúť. Dej začína in medias res, keď sa Miloš po 3 rokoch liečenia vrátil späť do práce.

Vlaky chodia viac na západ a ľudia musia žiť ďalej i keď je chaos. Milošov kolega Hubička bol veľký zvodca a počas nočnej mal pletky s telegrafkou Zdeničkou Svatou, vykasal jej sukňu a zadok opečiatkoval nemeckými pečiatkami. 1 dňa prišiel do stanice ostro sledovaný vlak, ktorý sprevádzali SS-sáci. Miloša zobrali so sebou ako rukojemníka, a keď ho prepustili začal spomínať na svoju 1. lásku Mášu. Boli spolu v Prahe v ateliéry jej strýka, ale ako milenec bol neúspešný, podrezal si žily. Po čase stretáva Mášu na stanici, uvedomuje si, že ju ešte stále miluje, Miloš je presvedčený, že sa na neho nehnevá. Lekár mu posadil, aby to skúsil so staršou ženou, preto zašiel za pani Prednostovou, ale tá ho odmietla. O pol noci prichádza slečna Viktória Freie, prináša výbušninu, Miloš sa jej zdôverí so svojimi problémami a Viktória ho zasvätí do tajov lásky tak, že potrhajú plátno na gauči. Miloš sa bál Nemcov, ale cítil, že všetko čo sa urobí proti nim jer správne, a tak súhlasil so zničením ostro sledovaného vlaku, zhodil výbušninu z návestidla, ale vojak v poslednom vozni ho zbadal postrelil ho aj Miloš stihol vystreliť a nakoniec spoločne zomierajú.





Jaroslav Hašek

Osudy dobrého vojaka Švejka
Je to heroikomický román a hrdina síce nekoná činy, ale svojím postojom k vojne, vrchnosti a armáde sa vysmieva svojej dobe. Rozprávačom je samotný Švejk a v popredí románu nie je dej, ale Švejkové reakcie na rozličné okolnosti: 1. časť: V zázemí
2. časť: Na fronte
3. časť: Slávny výprask
4. časť: Pokračování slávneho výprasku
Hlavná postava je Jozef Švejk 50 ročný muž , je slobodný a o domácnosť sa mu stará pani Mullerová bol na vojenčine, ale úradníci ho vyhlásili za blbam živý sa predajom psov, ktoré ukradne alebo vie o tom, že sú kradnuté. Dej začína tak, že pani Mullerová prichádza za Švejkom a oznámi mu, že v Sarajeve zabili Ferdinanda, Švejk odchádza do hostinca a hoci vie, že všetci okolo sú tajní jeho veličenstvu dá sa vyprovokovať k rečiam o vojne. Odvedú ho pred odbornú komisiu, ktorá sa skladá zo samých odborníkov, dávajú mu nezmyselné otázky a Švejk ich presvedčí o vrodenom kretenizme, aj z blázinca ho vyhodia a práve, keď má silnú lámku kolien a nemôže sa postaviť príde mu povolávací rozkaz a on je šťastný, že ide konečne na front, na odvod ho tlačia na vozíku, ale komisia neverí, že je chorý a ocitne sa medzi simulantmi.

Ide do kostola, kde sa od dojatia rozplače a farár Oto Katz si vezme Švejka za vojenského sluhu. Farár bol veľký ožran a hoci bolo u neho Švejkovi dobre, museli sa rozlúčiť, lebo ho prehral v kartách s poručíkom Lukášom ten mal dobrý vzťah k zvieratám a keďže mu Švejk chcel urobiť radosť, privykal si na spolužitie s kanárikom a mačkou až kým kanárika nebolo. Švejk mu chcel všetko vynahradiť a zoženie mu čistokrvného psa, ale nevie, že bol ukradnutý plukovníkovi Krausovi a obaja musia odísť na front. Vo vlaku stratí Švejk kufor, podarí sa mu zatiahnuť ručnú brzdu a odvedú ho na výsluch, kým výsluch skončil vlak bol preč a Švejk sa na front vybral pešo opačným smerom. Po ceste ho zajali ako ruského špióna, bol odsúdený na trest smrti obesením, ale v poslednej chvíli prišla správa, že z 11. roty sa stratil vojak Švejk, a keď sa opäť stretol so svojím pánom bol rád, že je konečne medzi svojimi.


Karel Čapek

Továrna na absolutno
Sci-fi, majiteľ továrne na žiarovky vynájde atómový karburátor, ktorý dokáže naplno využiť energiu hmoty. Stále pribúdajú záujemcovia o vynález, ale karburátor má chybu, lebo chŕli veľké množstvo absolutna, ktorý vplýva na myslenie a správanie ľudí. V jeho blízkosti sa ľudia stávajú jasnovidcami, čítajú myšlienky, liečia nevyliečiteľné choroby, ale šíria sa medzi nimi nepokoje, ktoré prerastú do svetovej katastrofy. Celý svet zachváti absolutno a vojna, každý národ tu bojuje za svoju vieru, zo 196 miliónov vojakov zostanú len 13 až je na Žiskove zničený posledný karburátor. Autor sa tu zamýšľa nad postavením človeka v podmienkach technického pokroku, chce predbehnúť dejiny a poukazuje na nebezpečenstvo, ktoré prinesú nové objavy a vynálezy. Keďže bol zástancom humanizmu hlásal návrat k prirodzenému človeku, ktorý síce pochopí pokrok, ale nevzdá sa ani toho čo je staré, ale osvedčené.

Matka
Tragédia, dej sa odohráva v neurčitom čase a mieste, kde zúri občianska vojna. Hlavná postava je matka, ktorá ľúbi svojich synov: Juraj /letec/, Ondrej /lekár/, dvojičky Peter a Kornel a Tonko – píše básne a nenávidí násilie.
1. dejstvo: Odohráva sa v otcovej izbe, Tonko píše básne, Peter a Kornel sa hádajú, matka sa rozpráva s mŕtvym manželom a vyčíta mu, že ju nechal samu. V tom sa jej zjaví mŕtvy Ondrej, hovorí, že musel zomrieť, lebo ak by sa vyliečil a ostatní by zomreli mal by výčitky svedomia. Ich rozhovor preruší Kornel a oznámi, že Juraj sa zabil pri prekonávaní výškových rekordov.
2. dejstvo: Peter je vo väzení, matka sedí v izbe , v tom na ulici zaznie výstrel, Peter sa zjaví matke a povie, že zomrel, bol postrelený.

Matka sa zrúti a všetci sa jej zjavujú naraz. Na ulici začne streľba a Tonko oznámi, že Kornel odišiel z domu.
3. dejstvo: Odohráva sa v otcovej izbe, matka odpratáva zbrane, nenávidí vojnu a hovorí si, že Tonka jej už zobrať nemôžu. Hoci Tonko nemá 18 rokov chce ísť bojovať, matka ho nechce pustiť. V tom sa jej zjavia všetci mŕtvi a prehovoria ju, aby pustila Tonka bojovať. Odrazu sa v rozhlase ozve správa, že Nemci zbombardovali materskú škôlku a keď si uvedomí, že už zabíjajú i deti sama podáva Tonkovi zbraň nech ide bojovať. Čapek poukazuje na údel ženy a matky, ktorej úlohou je život dávať a udržiavať ho. Je si vedomá, že musí poslať na smrť i posledného syna, lebo ak nemôže zachrániť svojho syna chce zachrániť ľudstvo.

RUR
Divadelná hra, autor zobrazuje konflikt medzi prírodným a zmechanizovaným životom, v továrni pracujú roboty, ktorí majú zabezpečený najvyšší zisk. 1 dňa sa vzbúria, vyvraždia všetkých ľudí, a nakoniec vyhubia i seba. Hrozí zánik života, ale v tom sa stane zázrak, lebo 1 robot a robotka ožijú a zachránia život na zemi. Autor sa tu snaží povedať, že človek je tvor nezničiteľný a kozmos je bez neho mŕtvy.