20. MO Francúzska, nemecká a ruská literatúra po roku 1945

20. maturitná otázka
Francúzska, nemecká a ruská literatúra po roku 1945
(A. de S. Exupéry, J. P. Sartre, A. Camus, A. R. Grilett, S. Becket, B. Brecht, V. Rasputin, B. Pasternak)


V literatúre vznikli niektoré skupiny:
1. etická generácia: A. de S. Exupéry
2. avantgarda: J. Prévert
3. existecionalisti: J. P. Sartre, A. Camus
4. antiromán: A. R. Grillet
5. absurdná dráma: E. Jonesco, S. Beckett

Francúzska literatúra
Antoaine de Sant Exupéry

Malý princ
Filozofická rozprávka pre dospelých, autor začína svoje rozprávanie tým, ako bol malý chlapec a nikto nechápal jeho kresby. Vtedy zistil, že dospeli sú tvrdí realisti, nemajú fantáziu a zaujímajú ich iba čísla.
„Ak dospelému poviete, videl som pekný dom z červenými muškátmi v oblokoch, nevedia si ho predstaviť. treba im povedať, videl som dom za 100 tisíc frankov a vtedy vykríknu, to je krásne“
stal sa teda letcom a 1 dňa havaroval uprostred Sahary, odrazu k nemu prišiel Malý princ, začal mu rozprávať o svojej planéte a vyrozprával mu tiež príbeh o kvetine, ktorá vyrástla na jeho planéte a on sa do nej zamiloval. Ruža bola veľmi namyslená a keďže sa Malý princ sklamal, rozhodol sa planétu opustiť. Pred odchodom mu však vyznala lásku a povedala mu nech sa o ňu nebojí, lebo má tŕne a tie ju ochránia. Malý princ navštívil na svojej ceste 6 planét. 1. Planéta kráľa – chce vládnuť za každú cenu hoci nemá komu.
2. Planéta márnivca – chcel, aby ho každý obdivoval, myslel si, že je najkrajší, najmúdrejší, najbohatší.
3. Planéta pijana – pil preto, lebo sa hanbil, že pije, nemal pevnú vôľu, bol pasívny.
4. Planéta biznismana – zmysel života nachádzal v majetku.
5. Planéta lampára – jeho práca sa mu zdala spočiatku užitočná, ale neskôr zistil, že lampár len plní príkazy niekoho iného.
6. Planéta zemepisca – rozprával mu o veciach pominuteľných a večných a Malý princ si uvedomil, že nechal svoju ružu samu.
Nakoniec prichádza na planétu Zem. Na Zemi stretol všetko, strašne veľa dospelých. Tu sa stretol i s líškou, ktorá ho zasvätila do tajov lásky. Líška mu povie, že ak si niekoho skrotí a stará sa o neho stáva sa naším priateľom a sme za neho zodpovedný. Vtedy si Malý princ uvedomí, že strašne ľúbi svoju ružu, lebo sa o ňu staral a polieval ju. Keď sa letcovi podarí opraviť motor Malý princ sa rozhodne, že sa cestou smrti vráti m ruži.

Jean Paul Sartre

Jeho postavy sú väčšinou slabosi, dej sa odohráva v uzavretých miestnostiach, ktoré symbolizujú izoláciu človeka a každý úlet z tohto priestoru je nemožný a je zastavený múrom, ktorý je bariérou medzi človekom a spoločnosťou.

Múr
Autor tu opisuje vnútro človeka, odsúdeného na smrť, ktorý strávi posledné hodiny v cele smrti s ostatnými odsúdenými, dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny. Hlavný hrdina je Pablo Ibieta, ktorého odsúdia na smrť lebo je podozrivý, ž ukrýval povstalca Ramona Grissa. Jeho očami môžeme sledovať i reakcie ostatných väzňov odsúdených na smrť. Tom chce potlačiť svoj strach tým, že stále niečo rozpráva a nakoniec sa pomočí. Juan plače, vyhovára sa, že nikdy nebol anarchistom, je nervózny a zisťuje, že aj keď mu je strašne zima steká po ňom pot. Už skoro nič necíti, chce zomrieť a uvedomuje si, že keby mu teraz oznámili, že mu darujú život, tak to by s ním vôbec nepohlo po strese, ktorý zažil. Ráno všetkých odvedú, len Pablo ostane v cele, znova ho vypočúvajú a sľúbia mu, že ak prezradí, kde sa ukrýva Raimond dostane milosť. Paulo odmieta vypovedať a rozhodne sa, že si z detektíva vystrelí a povie mi, že Raimond sa ukrýva na cintoríne. Hoci vie, že Raimond je v bezpečí. Paulo čaká kým sa hliadka vráti a hneď ho popravia, ale čoskoro sa dozvie, že Raimond sa pohádal s bratrancom, ukryl sa na cintorín, kde ho hliadka našla a zastrelila. Absurdnou hrou náhody sa Paulo stal zradcom a napriek tomu, že bol ochotný obetovať život, spôsobil mu svojou výpoveďou smrť.

Albert Camus

Mor
Napísal formou denníka Dr. Rieux, dej sa odohráva počas 2. svetovej vojny v Alžírskom meste Oran. Je to škaredé mesto, bez stromov, jednotvárne a nudné. Román začína odchodom doktorovej ženy na liečenie. Doktor ju odchádza odprevadiť na stanicu a po návrate domov nájde na ulici mŕtveho potkana. Onedlho sa po meste rozšíria zdochýnajúce potkany, ktoré chŕlia krv a vypukne tu mor. Tento mor je symbolom vojny a okupácie, ničí všetky hodnoty, robí z ľudí egoistov, ale zároveň i trpiteľov a obetavcov. Láska stráca zmysle, lebo každý človek nosí v sebe mor. Rieux sa rozhodne proti chorobe bojovať, lebo vie, že mor nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými a autor opisuje reakcie obyvateľov v tejto hraničnej situácii. Mesto je uzavreté, ľudia sa stávajú vezňami, ale mnohí sa prejavujú ako egoisti, lebo sa snažia napriek zákazu z mesta utiecť a ohrozujú tým životy iných. Rieux 20 hodín denné bojuje s chorobou, a i keď mor pre neho znamená porážku, pretože mnohým nedokázal pomôcť, on prežije, ale vie, že už nikdy nebude spokojný, a že jeho život už nebude taký, aký bol. Rieux v závere pochopí, že radosť človeka je stále ohrozovaná a obrana proti zlu je márna, zlo podľa neho je a môže samo ustúpiť, ale človek je proti tomu zlu bezbranný.

Allain Robbe Grillet

Gumy
Bohatého profesora Duponta sa ktosi pokúsi zavraždiť a hoci bol pokus neúspešný, zo strachu sa Duponte ukryje a vyhlási sa za mŕtveho. Vraj sa chystá na neho ďalšia vražda, ale vzápätí sa táto informácia popiera a dej sa gumuje. Do mesta prichádza detektív Wallas vypočúva svedkov, ale ich výpovede si protirečia. Jedni hovoria, že profesor bol ranený ľahko a z mesta odišiel a druhí, že ťažko, operoval ho gynekológ, po operácii zomrel a mŕtvolu nikto nevidel. Výpovede sa gumujú a aj detektív si kúpi gumu a gumuje svoje poznámky. Wallas chce za každú cenu vypátrať vraha, čaká na neho v profesorovej vile, ale Dupont si príde domov po nejaké veci, detektív si myslí, že je to vrah a zabije tak obeť svojho prípadu. V závere románu je opis všedného dňa, nikto sa nepozastavuje nad Duponteho nevysvetliteľnou smrťou, lebo spoločnosť je voči jedincovi ľahostajná. Samuel Beckett

Čakanie na Godota
Skladá sa z 2 dejstiev: 1. dejstvo: začína sa poľnej ceste, kde pod stromom ležia 2 tuláci Vladimír a Estragon. Rozprávajú sa o ničom, ale z ich slov vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Po chvíli prichádza na scénu pán Pozzo, ktorý vedie svojho otroka Luckyho. Pán je povýšenecký, sadistický a otrok je pokorný a pasívny. V závere dejstva prichádza na scénu maly chlapec a oznámi, že pán Godot dnes nepríde, ale určite príde zajtra.
2. dejstvo: tá istá scéna s tými istými postavami. Zmena je len v tom, že Lucky vedie na reťazi Pána Pocca, lebo je slepý a odkázaný na otrokovu pomoc. Lucky sa k nemu správa pekne a všetci čakajú na Godota, ktorý ani v závere nepríde. Godot môže byť Boh alebo nadprirodzená bytosť, ktorá im pomôže dostať sa z biedy alebo to môže byť niečo, čo určite príde = smrť.



Nemecká literatúra

Epické divadlo: v popredí je príbeh, ktorý je často prerušený výkladom a komentárom rozprávača. Autor sa snaží odpútať divadlo od deja a preto využíva rôzne pesničky a inscenačné techniky. Scéna sa prestavuje pred očami diváka.

Bertold Brecht

Matka guráž a jej deti
Dráma, poukazuje tu na vojnu, v ktorej zomierajú nevinní. Matka stráca vo vojne oboch synov a napokon aj dcéru a predsa si neuvedomuje a nepripúšťa, že vojna ju pripravila o všetko.

Talianska literatúra
Neoralizmus: jeho hrdinovia sú ľudia z vidieka a z chudobných mestských štvrtí so svojimi problémami a starosťami.

Ruská literatúra

1. oficiálna: bola v službách strany za jej rozvoj sa udeľovala Stalinova cena a vznikali tu diela, ktoré vidia skutočnosť skreslene, nepravdivo a ružovo.

Valentin Rasputin

Ži a pamätaj
Dej sa odohráva v posledných mesiacoch 2.

svetovej vojny, hlavnou postavou je Andrej Guskov, ktorý odchádza na front, je ranený, po zotavení sa má vrátiť späť do boja, ale túži žiť normálny život, chce vidieť svoju ženu Nasťonu preto dezertuje, prichádza do vedľajšej dediny a ukrýva sa v horách, Nasťona mu pomáha prežiť, nosí mu jedlo a v tejto situácii zistí, že hoci 4 roky túžila po dieťati a nemohla ho mať, teraz je tehotná, kedže nemá doma muža dedina je považuje za pobehlicu, rodina ju odsudzuje a Andrejovi rodičia ju vyženú z domu. Nasťona sa nebojí o seba len o svojho muža, preto 1 východisko vidí s samovražde a hodí sa do rieky. Keď Andrej počuje krik pri rieke, vytuší, že to súvisí s ním, preto si radšej zvolí život vyhnanca, lebo si uvedomí, že za Nastinu smrť je zodpovedný on a jeho zbabelosť.

2. polooficiálna: diela týchto autorov prechádzala prísnou cenzúrou a tá lepšia a hodnotnejšia časť tvorby nemohla byť zverejnená.




Boris Pasternak


Doktor Živago
Hlavný hrdina je Jurij Živago, pochádza z bohatej rodiny, keď mal 10 rokov jeho otec spáchal samovraždu, matka zomrela. On vyrastal u príbuzných, už ako gymnazista stretol svoju osudovú ženu Larisu Antipovovú. Vyštudoval medicínu ň, oženil sa s dcérou vplyvného agronóma, ale jeho kariéru narušila vojna a po narodení syna odchádza na front. Stretol sa tu s krutosťou, vraždením, ale i s Larisou, ktorá svojho muža Pašu. Larisa ho veľmi priťahuje, ale vzdoruje jej a po zranení sa vracia do Moskvy. Robí v nemocnici, ale bieda a hlad sa stupňujú, preto s rodinou odchádza sa Sibír. Žije tu spokojne až sa opäť stretne s Larisou a nedokáže ju odmietnuť. Dostane sa do zajatia partizánov a hoci s ich myšlienkami nesúhlasí musí s nimi bojovať. Po čase sa mu podarí utiecť, chce sa vrátiť k žene a synovi, ale dostane list, že emigrovali do Francúzska. Jurij sa vracia na Sibír, kde žije s Larisou a jej dcérou, ale jeho šťastie naruší JUDr. Komarovsky, do ktorého sa Larisa zamiluje a Jurija opúšťa. Po strate Larisy nenachádza zmysle svojho života, preto putuje po Rusku, opustí sa a živorí na okraji spoločnosti. Ožení sa s jednoduchou ženou a má s ňou deti, ale už nedokáže byť šťastný, pretože ju nedokáže milovať. V deň, keď sa rozhodne vrátiť k normálnemu životu, k svojej práci zomiera v elektrárni na srdcový kolaps. Román končí obrazom gulagu, v ktorom žijú ľudia v neľudských podmienkach a strácajú svoju identitu.

3. samizdatová: prešla niekoľko stupňovou cenzúrou, autori vedeli, že ich diela nebudú vydané, preto ich dávali prepisovať známym a tí ich šírili ďalej /vzn. Samizdatu/. V 70tých rokoch sa veľa diel samizdatovej literatúry dostalo na západ ilegálne sa tam vydávali a pašovali späť do Ruska /vzn. Tamizdatu/. 4. ruská emigrantská: vytvorili ju tí, ktorí museli v Rusku utiecť, v Rusku prebehlo niekoľko emigrantských vĺn. 1. vlna: po revolúcii
2. vlna: začiatok 30tych rokov
3.

vlna: povojnová emigrácia 60 – 80 roky

5. nenávratná : bola spätá s emigrantskou, ide o autorov, ktorý sa v 30tych rokoch stali zakázanými, vylúčení z literárneho procesu, ale ich diela sa v 60tych rokoch vrátili späť do Ruska. Podotázky:
a/ znaky absurdnej drámy
antiromán
b/ vysvetlite pojem samizdatová a exilová literatúra.