V architektúre na Slovensku využíval romantizmus spočiatku formálne prvky neskorého klasicizmu (župný dom v Šahách, pravoslávny kostol v Gerlachove, kostol v Ťahanovciach, synagóga v Trnave, kúpeľné stavby v Sobranciach, Trenčianskych Tepliciach, Sliači, Herľanoch, kúrie v Jakubanoch, Rozhanovciach, Liptovskom Jáne a i., kaštieľ v Sennci)neskôr sa orientoval na historizmus, ktorého pôvodnou inšpiráciou bola gotika. Neogotika sa uplatnila pri výstavbe a prestavbe kaštieľov (Galanta, Rusovce, kaštieľ v Smoleniciach) a sakrálnych objektov (veža dómu sv. Martina v Bratislave, kostol Panny Márie v Rakovej, regotizácia kostola sv. Egídia v Bardejove a dómu sv. Alžbety v Košiciach) a v inžiniersko-technickom staviteľstve (tunel na trati Bratislava – Machegg, prvá železničná stanica v Košiciach, vodná veža v Komárne).
Hudba
Romantizmus v hudbe bol organickým pokračovaním hudobného klasicizmu po roku 1820. Akcentoval výraznosť ako určujúci štýlový prvok. V dielach R. Schumanna, F. Mendelssohna-Bartholdyho, F. Chopina prevláda malá inštrumentálna tvorba a umelá pieseň, veľké symfonické diela zaznamenala tvorba J. Brahmsa,. I. Čajkovského. Po roku 1859 sa začal vývoj symfonickej básne (F. Liszt, H. Berlioz a i.). Operu v tomto štýle reprezentovali diela G. Verdiho, R. Wagnera a i. Romantizmus sa v slovenskej hudbe prejavil záujmom o ľudovú pieseň a postupne aj úsilím o vytvorenie slovenskej národnej hudby. Zo začiatku išlo o zberateľskú činnosť textov piesní (J. Kollár, P. J. Šafárik a i.). Vlastnú romantickú hudobnú tvorbu prejavujú piesne A. H. Krčméryho na texty slovenských básnikov (A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka), zborová tvorba J. Kadavého a najmä dielo J. L. Bellu, ktorý vytvoril už v tomto štýle operu Kováč Wieland, symfonickú báseň Osud a ideál, v svojom neskorom období kanáty Svadba Jánošíkova, Divný zbojník a i. Európska romantická tvorba je dodnes význačnou súčasťou koncertného repertoáru na Slovensku.
Úžitkové umenie
Vyniklo vo výrobe farebného skla. Technikou emailovej maľby sa spracúvali – reprodukovali obrazy popredných maliarov. Práca so sklom našla široké uplatnenie v reštaurovaní okien gotických kostolov. Reštaurátorská práca podceňovala napodobňovať staré diela. Záujem o tvorbu farebných okien stále vzrastal. Výroba sa realizovala v továrňach, ktorých bolo vo Francúzsku približne 150. Veľký rozvoj umeleckej činnosti sa dosiahol v textilnej výrobe. Spočiatku sa reprodukovali obrazy v technike gobelínu. Vynálezcom valcového tlačiarenského stroja roku 1783 v Anglicku sa veľmi rozvinula a rozšírila výroba tlačených tkanín, zobrazujúcich revolučné alebo antické námety. Výroba tkanín sa tiež nahrádzala výrobou papierových tapiet s nádhernými dekoratívnymi vzormi. Osobitné miesto zaujala grafická tvorba, ktorej kontrast čiernej a bielej farby, svetlo a tieň, čiže protiklady sa pokladali za dogmu romantickej estetiky. Veľký úspech dosiahla knižná ilustrácia.