Nemenej dôležitým je vnútorný konflikt Paula pri príchode domov počas dovolenky.

Jeho pocity:
- šťastný: uvidí svoju rodinu, je opäť doma,
- skľúčený: bojí sa opätovného lúčenia,
- má strach z toho, ako to bude vyzerať po návrate na front,
- má obavy či ešte stretne svojich priateľov.

Vojna ho zmenila, už ho nezaujíma to, čo predtým (literatúra, básne). Nedokáže sa s tým vyrovnať, bojuje sám so sebou.
Po návrate s dovolenky bojuje so svojím strachom, bojí sa, že ho každú chvíľu roztrhá granát, už nie je ľahostajný a neľútostivý ako predtým.
Keď prvýkrát zabije človeka tvárou v tvár obhajuje svoje konanie, ale zároveň sa obviňuje.

Obhajoba: Keby ho nezabil, zomrie on sám: „dnes ty, zajtra ja55“
Odsudzovanie vlastného konania: Výčitky svedomia: muž mal ženu a dieťa. Paul im chce posielať peniaze. Je psychicky na dne a Francúzovú mŕtvolu prosí o odpustenie: „Každý jeho výdych mi zasahuje srdce. Tieto hodiny patria umierajúcemu, má neviditeľný nôž, ktorým ma bodá: čas a moje myšlienky.56“

3.1.7. Ideový rozbor, posolstvo:

Dielo čitateľovi prináša a predstavuje mnohé autorove názory a postoje na to čierne obdobie ľudskej histórie, akým prvá svetová vojna bezpochyby bola. Hlavným nosným pilierom románu je idea odsúdenia vojny, jej absurdity a neľudskosti, no tiež kritika spoločnosti, ktorá nepriamo donútila mladých a neskúsených ľudí pripojiť sa „dobrovoľne“ k vojnovému besneniu. Zároveň však ukazuje opodstatnenosť a potrebu kamarátstva, nakoľko to bol jediný cit, čo vojakom zabránil vstúpiť do brán šialenstva a absolútnej zverskosti. Remarque by rád ešte túto myšlienku vzájomnej spolupatričnosti ľudí ešte prehĺbil a ukázal jej zmysel i v širšom rámci: Všetci sme ľudské bytosti bezohľadu na národnosť a priateľstvo je významné naväzovať aj na medzinárodnej úrovni.
„Nezrútili sme sa, prispôsobili sme sa, pomohlo nám našich dvadsať rokov, hoci veľa iného nám to sťažovalo. Najdôležitejšie však bolo, že sa v nás prebudil silný, užitočný pocit spolupatričnosti, ktorý sa potom v poli vystupňoval na to najlepšie, čo vojna priniesla: na kamrátstvo!57“

Významové zafarbenie diela: Román veľmi ostro pôsobí na zmysly, obrazotvornosť a
city čitateľa prostredníctvom rozmanitých expresívnych jazykových prostriedkov (viď.
jazykový plán). Remarqueovo dielo tiež pôsobí cynicky, čo je spôsobené cynizmom samých postáv, no v podstate je hlboko humánne a tragické, keď si uvedomíme, že to je skutočne realita, ktorá sa môže ešte i v dnešnej dobe opakovať.


3.2. Kompozičný plán:

3.2.1. Kompozičný postup:

Retrospektívny- Paulove spomienky vo chvíľach odpočinku. Retrospektívne uvádza množstvo epizód z desaťtýždňového výcviku plného šikanovania, z budovania zákopov na západnom fronte i z prvých bojových stretnutí.

3.2.2.