Príznakové jazykové prostriedky:

Slangové slová: bifľovať, nafasovať, bugriš, rachnúť, bengál, fajčico, kanónová horúčka, Tomíci

Deminutíva: očká, lesík, obláčiky, iskričky, ceduľka, vetvičky, plamienky
→ vyjadrujú kladný citový postoj hovoriaceho.

Pejoratíva: všivavá vojne, ty tekvica, ty umastenec, ty hovnivál, ty špinavé rašelinárske čertisko, mrcina hnusná, ty dobytok, ty lump
→ poukazujú na negatívne vlastnosti
→ vyskytujú sa predovšetkým v hádkach

Onomatopoje: ra-ta-ta, pst-pst, buch
→ napodobňujú zvuky frontu

Vulgarizmy: ksichty, doboha, ožral by som sa, si sviňa, skapať, doparoma, potvory, chľastá, po preslopanej noci
→ vyskytujú sa v reči postáv
→ vyjadrujú rozhorčenie, nesúhlas

Antonymá: je to ešte on a nie je to ešte on,
neveľa na dvadsať rokov- priveľa na dvadsať rokov,
sem- tam,
hore- dolu,
život- smrť,
čo vie o mne- čo viem ja o ňom

Disfemizmy: „Chceš vedieť, čo si? Si sviňa!“
„ Čo chceš, ty hovnivál, ty špinavé rašelinárske čertisko“

Autenticky zobrazená reč vojakov, bez príkras, ich reč je tvrdá ako sú tvrdí aj oni, ak chcú prežiť. Uľavujú si tak aj od stresu a neprimeranej psychickej záťaže- s tým istým cieľom počuť v ich reči „šibeničný“ cinický humor. Dokážu sa vysmivať aj zo smrti človeka, no nie je to len obranná reakcia voči všetkej tej hrôze, čo prežívajú. „Dvoch tak rozfranforcovalo, že Tjaden konštatuje, že by sa dali lyžičkou zoškrabať zo steny zákopu a pochovať v šálkach.65“
3.3.2. Figúry:

Štylistické:

Anafory:

Ach, mama, mama! Pre teba som stále dieťa...
Ach, mama, mama! Prečo ťa neobjímem a prečo nezomrieme?...
Ach, mama, mama! Vstaňme a vráťme sa naspäť cez roky, keď už nebude na nás ležať táto bieda, naspäť iba k tebe a ku mne, mama!
Ach, mama, viem koľko postávania, behania a žobrania ťa stáli tie dvoje spodkov!

Leto 1918 je najkrvavejšie a najťažšie.
Leto 1918. Nikdy sme tak netúžili po tomto biednom živote ako teraz.
Leto 1918. Nikdy sa mlčky neznášalo viac ako v okamihu, keď sme vyrážali na front.
Leto 1918. Vietor nádeje, čo vanie nad spálenými pláňami...

Som hrozne smutný, to nie je možné, že Kat- Kat, môj priaťeľ, Kat s ovisnutými plecami a úzkymi, mäkkými fúzmi, Kat, ktorého poznám lepšie ako niekoho iného, Kat, s ktorým som sa delil o tieto roky- to nie je možné, aby som ho viac nestretol.

Paradox: „Občas s nami zaobchádzajú už ako s ľuďmi“
„Buď rád, ak dostaneš rakvu,“ škerí sa Tjaden, tebe aj tak na tvoju figúru z púšťovej strelnice pridelia iba nejakú celtu66!“
„V najpevnejšom úkryte ma môže rozmliaždiť a na otvorenom poli môžem bez zranenia prežiť dostať desať hodín v bubnovej paľbe.67“
„A vonku máte aspoň dobrú stravu, ako som počul. Vyzeráte dobre, Paul, plný sily. Tu je to prirodzene horšie, je to samozrejme, to najlepšie vždy našim vojakom!67“
„O pár minút spľasne ako prepichnutá pneumatika. Čo na tom, že bol v škole dobrý matematik.68“

→ Paul klame Kemmerichovej matke o jeho smrti (že zomrel bez bolesti):
„Áno ,bol okamžite mŕtvy.69“
„Nech sa nevrátiš, ak to nie je pravda?70“
„Nech sa nevrátim, ak nebol hneď mŕtvy.71“
→ Paul sa už naozaj nevráti.
Tieto paradoxy slúžia na vyjadrenie hlbšej myšlienky, životnej pravdy.

Rečnícke:

Rečnícke otázky:
Prečo si nemôžem položiť hlavu do tvojho lona a plakať?
Prečo ťa neobjímem a prečo nezomrieme?
Mám ti rozprávať, že sme až raz našli tri protivníkove zákopy a v nich nehybných vojakov, akoby ich bola ranila mŕtvica?
Čo očakávajú od nás, keď nebude vojna?
Čo sa má potom ešte stať?
Ani jeden z nás nemá viac ako 20 rokov.