Na jedného hladného, ustatého nemeckého vojaka v zákopoch pripadá päť silných, čerstvých nepriateľských vojakov, na jeden nemecký komisár pripadá na druhej strane päťdesiat plechovíc mäsových konzerv.72“

Autor kladie dôraz na Paulové myšlienky, jeho vnútro.

Jazyk diela:
V rovine rozprávača: rozprávač Paul: jeho jazyk je príbuzný s jazykom postáv, používa slang, pejoratívaa, ale aj vulgarizmy, nespisovné slová. Na druhej strane vidieť, že je študentom gymnázia (jeho vyjadrovanie sa mení po príchode na front).
V rovine postáv: hovorový jazyk mladých ľudí, „vojenský“ slang, časté vulgarizmy, nadávky, ktoré sú použité kvôli autentickosti v situáciach keď vojaci ventilovali svoju nervozitu a psychcký tlak v boji.


4. Môj názor na vybranú časť štruktúry analyzovaného diela:
Na záver mojej práce som sa rozhodol podrobnejšie rozobrať štýl, ktorý je rozhodujúci pre zobrazenie krutosti vojny v tomto diele. Hovoríme o expresionizme. Už na prvých stranách knihy je zrejmý jeho vplyv: (expresívne slová: pažravosť, slang: fajčivo, drsné vojnové podmienky vyjadrené tým, ako sú vojaci spokojný s prebytkom proviantu, ktorý by bol pre bežného človeka zjavne nedostačujúci, ←str. č. 4- prvá strana textu). Expresionizmus je definovaný ako: Umenie výrazu, ktoré kladie dôraz na umeleckú presvedčivosť, štýl vyjadrujúci drsné, ostré, výjavy i pravdivé neskreslené zobrazenie pocitu, strachu, až naturalistický obraz scén boja. Dramatickosť, napínavosť je zdôraznená krátkymi vetami- to ešte viac zvýrazňuje ostrosť textu. Za prvý znak tohoto literárneho smeru by sa dalo pokladať už prostredie románu- prvá svetová vojna. Nemenej dôležitým je kontrast, ktorý nachádzame od začiatku až po koniec na západe nič nové. Najvýstižnejšie sa asi prejavuje, keď Paul prirovnáva hrozivé výbuchy na fronte ku svietiacim fontánam, ohňostrojom, či hviezdam. „Nad tým všetkým sa vznášajú svetlice, strieborné a červené lopty a pršia dolu ako biele, zelené a červené hviezy.73“ Ďalej môžeme kontrast sledovať pri striedaní opisov krvavých situácií z frontu a retrospektívnych rozprávaní o mladosti alebo príjemných zážitkov s kamarátmi. Drsný jazyk, ktorým dielo oplýva, symbolizuje expresionizmus takisto v plnej miere (viď. Jazykový plán). Neskôr majú vojaci problémy so slušným vyjadrovaním sa. Autor chcel poukázať ako vojna ľudí otupuje, stávajú sa primitívnejšími. Je to iba z mnohých situácii, ktorými Remarque dokazuje, že vojna má spiatočnícky charakter, posúva len dozadu, v žiadnom prípade ich neobohacuje. Dramatickosť, napínavosť je zdôraznená krátkymi vetami, čo ešte zvýrazňuje ostrosť textu. „Plyn- plyn- plyn! – povedz ďalej!74“ Tvrdý, sarkastický humor, ktorý pomáha vojakom udržať sa v psychickej rovnováhe približuje takisto charakter vojny.