„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové...32“

3. Štruktúra analyzovaného diela:

3.1. Ideovo-tematický plán

3.1.1. Časopriestor:

Rok 1915 až október 1918 na západnom fronte prvej svetovej vojny. Cez reflexie sa ocitáme v Paulovom domove a vojenskom výcvikovom tábore.

3.1.2. Téma:

a) Realistické zobrazenie hrôz prvej svetovej a ich dopad na mladú generáciu vojakov. Skaza ich životov, nádejí do budúcnosti a ideálov.

b) Obraz degenerácie človeka na zviera pod neustálym vplyvom pudu sebazáchovy.

c) Satirické vyjadrenie následkov moci, ktorá sa dostane do rúk jedincom cítiacim sa menejcennými.

d) Priateľstvo medzi vojakmi.

3.1.3. Motívy:

Dynamické: Pokiaľ ide o dramatickosť scén, tak je nevyhnutnou súčasťou mnohých scén, ale samotný výrazný posun deja, jeho zmena (vplyv propagandy a vlasteneckého nadšenia (→ prihlásenie sa do vojska), výcvik, prvé boje na fronte (→ zmena charakteru postáv) odchody na front, Paulova dovolenka, smrť priateľov ...) sú často vyjadrené jednou prípadne dvoma oznamovacími vetami začínajucími slovesom na začiatku väčšieho odseku kapitoly:

„Musíme dopredu na opevnovacie práce34“
„Povráva sa o novej ofenzíve. Ideme na front35“
„Volajú ma do kancelárie. Veliteľ kompánie mi dáva dovolenkový lístok a cestovný príkaz a želá mi šťastnú cestu.36“

Statické: opisy prírody, úvahy, spomienky, Paulove snivé predstavy

Opisné: opisy barakov, okolia, renených, frontu

Predstavy: „Svetelné padáčiky stúpajú– a mne sa vyjaví pred očami letný večer, stojím v ambite dómu a pozerám sa na vysoké ružové kry, čo kvitnú uprostred malej rúžovej záhrady.“
Spomienky: „Za naším mestom, medzi lúkami, dvíhal sa pozdĺž potoka rad starých topoľov. Bolo ich zďaleka vidieť, a hoci stáli iba z jednej strany, hovorili sme im topoľová alej. Obľúbili sme si ich ešte ako deti, nevysvetliteľne nás priťahovali, trávievali sme pred nimi celé dni a načúvali sme ich tichému šumeniu...37“
Úvahové: Prečo je vojna? Aký je jej zmysel? Prečo sa to neskončí?
„A keby nám vrátili túto krajinu našej mladosti, nevedeli by sme už, čo s ňou. Jemné tajomné sily, ktoré pulzovali z nej do nás, zmizli...38“

Statické sú však aj bojové scény. Samé osebe majú nepopierateľný dejový náboj, no v prípade, že ich berieme ako uzavretý komplex v rámci celej knihy a všetkých udalostí, nemajú tieto scény silu zvrátiť významným spôsobom celkový dej.