Keď sa vrátili zo zákopu, Himmelstoss prichádza s návrhom na zmierenie a pozíva ich do kantíny.

Franz Kemmerich: Paulov spolužiak, ranený medzi prvými- amputovali mu nohu, kvôli čomu trpí neznesiteľnými bolesťami. Patril medzi „slabších vojakov“, nebol robustne stavaný. Uvedomí si, že čoskoro zomrie- Müllerovi pošle svoje čižmy. Má veľký strach zo smrti, pretože túži po živote- tento strach ho donúti plakať. Jeho matka ho na front púšťala s nevôľou a so smrťou sa nedokáže vyrovnať, dáva ju za vinu Paulovi. 3.1.6. Konflikt:

1. V prvom rade dáva autor do konfliktu dva spôsoby života - život obyčajných ľudí a život vojakov.
Život obyčajných ľudí:
- myslia len na svoju prácu,
- nevedia si predstaviť, čo vojaci prežívajú na fronte, niektorí ich dokonca odsudzujú za spôsob akým bojujú a radia ako to robiť lepšie, aj keď nikdy boj neokúsili,
- plánujú si budúcnosť,
- majú svoje sny, ideály.

Život vojakov:
- úplne iný hodnotový rebríček,
- prežívajú tie najväčšie hrôzy, následkom čoho sa mnohí zbláznia,
- nevedia si predstaviť svoj život po vojne (po tom všetkom, čo zažili),
- každú nasledujúcu minútu môžu zomrieť,
- strácajú svoje sny, ideály, jediné, po čom túžia je, nech sa to konečne skončí.

2. Ďalším výrazným konfliktom je rozpor medzi nemeckými vojakmi a nepriateľskými. Tento rozpor však nie je vyvolaný nimi, ale je to ich rozkaz. Pritom sú v tom istom postavení: sú mladí, doma majú rodiny, svoje matky, túžia po živote, majú strach zo smrti, nechcú zomrieť. → Za nič nemôžu, ale predsa sú to tí, ktorí všetko strácajú (sú obeťami).

3. Tretím by sa dal nazvať aj konflikt medzi životom a smrťou. Každý vojak sa snaží pred ňou ujsť, ale všetci vidia, že je to jediné k čomu ich vojna dovedie. Taktiež román rozpráva príbehy zo života vojakov na fronte, ale väčšinu stihne rovnaký osud.
Život je to čo milujú, smrť to čoho sa najviac boja.

4. Do morálnych konfliktov medzi postavami môžeme zaradiť oprávnenú nenávisť Tjadena voči Himmelstossovi, ktorý ho ponižuje. 5. Približne to isté prebieha medzi Kroppom a Himmelstossom. Albert sa zastáva Tajdena a vynadá Himmelstossovi: „Nabudúce, keď pôjdete s nami, mužstvo, skôr než zomrie, nastúpi pred vami, postaví sa do pozoru a rázne vám zahlási: Dovoľte nám odísť! Dovoľte nám skapať! Na takých ako vy sme tu akurát čakali.54“

6.