V tejto novele sa vyskytujú vnútorné monológy a to najmä pri dvoch hlavných postavách, Anči a najviac pri Ili, hlavne v škole, ako chce, aby si ju Paľo všimol. Inak celé dielo je napísané hlavne vo forme dialógov.

Štýl:
V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku, ako vypočítavosť alebo neúprimnosť. V niektorých pasážach sa pokúša čitateľa pobaviť. Je večer. Keď došla Anča k dverám po dlaniach niekto sa o ňu potkol. „Čože si?“ bolo počuť hlas. Anča poznala starého Fúzaka. „Či pes, či čo si?“ Anča sa odchýlila a nehlesla. „Ty si Anka ? Prepáč.. plazíš sa ako zmija.“

Jazyk:
Dielo je napísané nárečovým jazykom.

Charakteristika postáv:
Iľa: žena najstaršieho z bratov Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej manžela. Medzi ňou a ostatnými príslušníkmi rodiny vznikajú konflikty. Pre jej nespokojnosť ju prezývajú kráľovná. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, pretože sa vyučila za pôrodnú babu. Vďaka tomu sa neraz vyvyšovala a hnevala sa na ostatných, pretože si ju nevšímali. „Nič sa jej odvtedy nepáči v dome, s ničím nie je spokojná. Naúča, majstruje a chce zrútiť staré obyčaje, odjakživa u Ťapákovcov zakorenené.“ Keď zistila, že u ostatných nepochodí, hľadala oporu u svojho muža. Ten sa jej však tiež nezastal a tak mu dala na výber. „Tak si voľ: alebo dom postavíš a oddelíš sa, alebo ja odídem.“ Vyhrážky však nepomohli. „Prídeš naspäť!“ povie Paľo vždy spokojný. „Už si raz odišla odo mňa a prišla si naspäť, lebo sa ti u bratov, u Jablonkovcov tobôž nepáči!“ U bratov sa jej naozaj nepáčilo, lebo boli taktiež nevzdelaní a ich dom bol ako chliev. Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.

Anča: mrzáčka, prezývaná zmija, nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojim talentom, vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si často vybíja na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome. „Choď si do Jablonkovcov rozkazovať! Ty si tu nie pani.“ Napriek svojim zlým vlastnostiam mala veľmi rada svojich bratov. Je to citlivá osoba, ba až nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí drsnou. Závidí všetkým ľuďom v dedine, že môžu chodiť.

Paľo: Hlava rodiny Ťapákovcov. Najstarší zo súrodencov. Bol to typický Ťapák. Všetko mu bolo jedno, nič ho nerozhádzalo. “Odpovedal iba na každé dvadsiate
slovo. Najšťastnejší by bol, keby mal od všetkých pokoj.“.