Lźgia sa stáva stelesnením duševnej a fyzickej harmónie.
Petronius: arbiter elegantiarum je najvydarenejšia postava z diela. Je krásny fyzicky aj duševe. Je to umelec života. Estét a skeptik, ktorý svojim dôvtipom a humorom často zachraňuje život nielen sebe, ale aj Viniciovi. Zachováva si svoju filozofiu- V bohov nemusíme veriť, ale môžeme ich milovať. Bohovia sú podľa neho vhodní len do veršov. Pohŕda ľuďmi, medzi ktorými žije. Jeho listy Viniciovi zachytávajú jeho múdrosť. Sienkiewicz sa o ňom dočítal v Tacitovi. Petronius je skutočná postava a autor Satirikonu. Je to inteligentný egoista, zhovievavý dobrodinec, nezištný priateľ, ale aj filozof, ktorý si je vedomý, že jeho obľúbenosť u Nera nie je večná a je pre jeho múdrosť.
Nero: krutý cézar, prezývaný matkovrah (zabil matku aj manželku), medenobradý, lebo zarastal na červeno. Nenávidený aj milovaný, zavislý od vôle ľudu, od jeho obdivu a potlesku, ktorý si získaval svojimi básňami a božským hlasom. Pri jeho vláde si nikto nebol istý zajtrajškom.
Chilón Chilonides: vzdelaný, vtipný potulný filozof a špión, podlý charakter, ktorý využíva všetky cesty vo svoj prospech. Jeho psychologický charakter sa postupne mení od poníženého posluhovača až k zradcovi a pôvodcovi kresťanskej tragédie, na koniec sa z neho stáva kajúcnik pod Glaukovym krížom. Dejová osnova:
Dej sa začína v Petroniovej insule, do ktorej ho prišíde navštíviť Vinicius vracajúci sa z Malej Ázie po vojne proti Partom. Vinicius sa vyzná Petroniovi zo svojej túžby po Lýgií, rukojemníčke, ktorú zanechal jej národ aj s matkou (tá po krátkom čase umrela) v Ríme ako záruku, že Lýgovia nenarušia hranice štátu. Lýgia sa dostala k Aulovi Plautiovi a jeho žene Pompomii Graecine. Vinicius ju spozná počas svojho pobytu u Aulovcov, keď má vytknutú ruku. Petronius, kedže pozná Aula, vyberie sa aj s Viniciom ho navštíviť. Tam sa Vinicius lepšie spozná s Lýgiou. Tá si ho obľúbi. Petronius po odchode od Aulovcov sľúbi Viniciovi, že Lýgia bude jeho. Vymyslí plán, o ktorom vie len on a Nero a totiž, že Nero pošle centúria po Lýgiu, ako po rukojemníčku, ktorá by mala byť v ochrane cézara a po niekoľkých dňoch ju vydá do Viniciovho domu. Krátko po tom prichádza centúrio do Aulovho domu po Lýgiu. Po smutnom lúčení sa Lýgia aj so svojim dobrovoľným sluhom Ursom a pár otrokyňami poberá na Palatín do cézarovho domu. Aulus podozrieva Vinicia, že to zariadil on, preto ho ide navštíviť a vynadať mu. Ale keď sa Vinicius dozvie, ze zobrali Lýgiu, strašne zbledne, preto ho už vias Aulus nepodozrieva. Povie mu však, že to mohol byť aj Petronius.