Henryk Sienkiewicz: Quo vadis

Dielo Quo vadis bolo preložené do mnhých jazykov a dodnes je považované za jedno z jeho najuspešnejších historických románov. (a to ich napísal fakt dosť)

Hlavné postavy a dejová osnova

Marcus Vinicius: Vojenský tribún, syn konzula za Tiberiovej vlády a synovec Petronia má dosť charakterových nitiek, ktoré z neho nerobia systematického kladného hrdinu. Najprv je búrlivý, neskrotný, vášnivý, krutý a prudký v rozhodovaniach, aj pod vplyvom lásky, ktorá sa s dejom takisto mení. Najprv je to skôr túžba ako láska, ktorá pramení s jeho nedostatočného poznania Lýgie, potom sa však táto túžba, postupne s tým, ako sa mení Vinisius pod Lýginým vplyvom, aj pod vplyvom kresťanstva, mení na ozajstnú lásku, ktorá nepramení z vonkajšej, ale z vnútornej krásy milovanej osoby. Vinicius počas hľadania Lýgie prežíva chvíle fyzického, ale hlavne psychického utrpenia, ktoré ho naučí milovať nielen ľudí, ale aj Boha. Postupne poznáva kresťanstvo, preňho ako pre pohana vtedy ešte neznáme učenie milovanej osoby, až sa ho naučí milovať aj preto lebo videl, ako šťastne môžu žiť aj chudobní ľudia keď majú ozajstnú vieru, no na vlastnej koži pocítil, že aj oddanosť svojich otrokov si získa skôr láskavým zaobchádzaním ako krutosťou. Aj keď jeho prechod ku kresťanskému učeniu je motivovaný skôr súkromným cieľom, čo oslabuje presvedčivosť náhlej premeny, ale postupne, v dynamickom slede dramatických udalostí, ale hlavne v listoch Petroniovi a v otrasných scénach z väzenia sa jeho charakter psychologicky prehlbuje a jeho konanie je čoraz vierohodnejšie. A práve táto viera v Boha- vrúcna viera mu pomáha prekonávať všetko utrpenie a bolesť, ktorú zažíva v katakombách Ríma ale aj mimo nich počas boja o Lýgin život a šťastie. Naučila ho nebáť sa smrti. Práve kresťanstvo, ktoré si na začiatku ctil preto, lebo to bolo náboženstvo milovanej osoby, nie z vlastného presvedčenia, ale ktoré aj nenávidel, lebo mal pocit že stojí medzi ním a Lýgiou, jemu aj Lýgií zachránilo život a zabezpečilo šťastie. Lýgia- Kallina: má všetky vlastnosti kladnej romantickej postavy. Jej trpezlivosť s Viniciom počas jeho prerodu je až neuveriteľná, kresťanstvo má na ňu obrovský vplyv. Lýgia prekypuje nežnosťou, pôvabom, oddanosťou, láskou a priam vizionárskou zbožnosťou. Ku kladným vlastnostiam pridal autor aj všetky fyziské prednosti. S ňou súvisí aj motív posledného deja- vyslobodenie dievčaťa vo vzrušuúcom zápase Ursa s býkom.

Lźgia sa stáva stelesnením duševnej a fyzickej harmónie.
Petronius: arbiter elegantiarum je najvydarenejšia postava z diela. Je krásny fyzicky aj duševe. Je to umelec života. Estét a skeptik, ktorý svojim dôvtipom a humorom často zachraňuje život nielen sebe, ale aj Viniciovi. Zachováva si svoju filozofiu- V bohov nemusíme veriť, ale môžeme ich milovať. Bohovia sú podľa neho vhodní len do veršov. Pohŕda ľuďmi, medzi ktorými žije. Jeho listy Viniciovi zachytávajú jeho múdrosť. Sienkiewicz sa o ňom dočítal v Tacitovi. Petronius je skutočná postava a autor Satirikonu. Je to inteligentný egoista, zhovievavý dobrodinec, nezištný priateľ, ale aj filozof, ktorý si je vedomý, že jeho obľúbenosť u Nera nie je večná a je pre jeho múdrosť.
Nero: krutý cézar, prezývaný matkovrah (zabil matku aj manželku), medenobradý, lebo zarastal na červeno. Nenávidený aj milovaný, zavislý od vôle ľudu, od jeho obdivu a potlesku, ktorý si získaval svojimi básňami a božským hlasom. Pri jeho vláde si nikto nebol istý zajtrajškom.
Chilón Chilonides: vzdelaný, vtipný potulný filozof a špión, podlý charakter, ktorý využíva všetky cesty vo svoj prospech. Jeho psychologický charakter sa postupne mení od poníženého posluhovača až k zradcovi a pôvodcovi kresťanskej tragédie, na koniec sa z neho stáva kajúcnik pod Glaukovym krížom. Dejová osnova:
Dej sa začína v Petroniovej insule, do ktorej ho prišíde navštíviť Vinicius vracajúci sa z Malej Ázie po vojne proti Partom. Vinicius sa vyzná Petroniovi zo svojej túžby po Lýgií, rukojemníčke, ktorú zanechal jej národ aj s matkou (tá po krátkom čase umrela) v Ríme ako záruku, že Lýgovia nenarušia hranice štátu. Lýgia sa dostala k Aulovi Plautiovi a jeho žene Pompomii Graecine. Vinicius ju spozná počas svojho pobytu u Aulovcov, keď má vytknutú ruku. Petronius, kedže pozná Aula, vyberie sa aj s Viniciom ho navštíviť. Tam sa Vinicius lepšie spozná s Lýgiou. Tá si ho obľúbi. Petronius po odchode od Aulovcov sľúbi Viniciovi, že Lýgia bude jeho. Vymyslí plán, o ktorom vie len on a Nero a totiž, že Nero pošle centúria po Lýgiu, ako po rukojemníčku, ktorá by mala byť v ochrane cézara a po niekoľkých dňoch ju vydá do Viniciovho domu. Krátko po tom prichádza centúrio do Aulovho domu po Lýgiu. Po smutnom lúčení sa Lýgia aj so svojim dobrovoľným sluhom Ursom a pár otrokyňami poberá na Palatín do cézarovho domu. Aulus podozrieva Vinicia, že to zariadil on, preto ho ide navštíviť a vynadať mu. Ale keď sa Vinicius dozvie, ze zobrali Lýgiu, strašne zbledne, preto ho už vias Aulus nepodozrieva. Povie mu však, že to mohol byť aj Petronius.

Vinicius hneď zájde k Petroniovi, ale ten mu všetko vysvetlí. Ešte v ten deň sa má konať na Palatíne hostina, na ktorú je pozvaná aj Lýgia a Vinicius s Pertoniom Lýgia spočiatku odmieta ísť na hostinu, ale keď jej cézarova prepustankyňa Akté vysvetlí, čo by mohlo potom hroziť, Lýgia viac nenamieta. Na hostine si Vinicius nájde miesto vedľa nej a Celý večer jej rozpráva o láske. No keď sa všetci okrem Petronia, Akté a Lýgie opijú a Vinicius sa začne správať ako chlipník, Lýgina dôvera k nemu sa zmení na strach. Ursus ju vynesie do izby a spolu s ním a s Akté naplánujú útek počas jej prevozu do Viniciovho domu, o ktorom jej Vinicius v opitosti povedal. Nastáva deň prevozu. Vinicius, u ktorého je aj Petronius s Chrisotemidou je nervózny. Zatiaľ prevoz ide v pohode, no na lektiku sa začína tlačiť čoraz viac ľudí. Až po chvíli, keď sa začne bitka si vedúci výpravy- Atacinus uvedomí, že je to prepad. Chce zobrať Lýgiu so sebou, ale Ursus ho klepne po hlave a zoberie Lýgiu. Keď sa Vinicius od Gula dozvie, čo sa stalo, na mieste ho zabije a ostatných dá zbičovať. Odvtedy chodí ako bez duše. Nevie kto ju uniesol. Podozrieva Aula, ale keďže on ju tiež hľadá, túto možnosť vyvráti. Nebol to ani Cézar, lebo malá Augusta ochorela a Nero bol celú noc pri nej. Jeho utrpenie trvé až kým Euniké- Petroniova otrokyňa do ktorej sa Petronius zaľúbil a potom ju oslobodil neprivedie Chilóna Chilonidesa, ktorý pomáha Viniciovi za drahé peniaze hľadať Lýgiu. Od Euricia zistí, že ryba je znak kresťanov- v Aulovom dome Viniciovi nakreslila Lýgia do piesku rybu- z toho usúdi že Lýgia je kresťanka. Bojí sa však hľadať ďalej, lebo v meste videl lekára Glauka, ktorého pripravil o rodinu aj o majetok- avšak Viniciovi pravdu prekrúti a vydranká od neho peniaze ne odstránenie Glauka, aby mohol pokračovať v hľadaní. Euricius mu povie o Ursovi- Urbanovi- obrovskom Lýgovi pracujúcom u mlynára Dema, ktorý je nadpozemsky silný. Keďže aj Ursus je kresťan. Chilón mu nahovorí, že Glaukos je potomok Kristovho zradcu- Judáša a že ho treba odsrtániť, aby zase nezradil. Ursus ako milovník Krista to nechce dopostiť, tak slúbi, že ho dnes večer po zhromaždení v Ostriane, kde budú všetci kresťania, lebo tam bude apoštol Peter, prvý Kristov žiak, zabije. Chilón povie túto správu Viniciovi a večer idú do Ostriana aj s Krotónom, najsilnejším gladiátorom, ktorý im mal pomôcť pri únose. V Ostriane sa Vinicius prvýkrát srtetáva s nový učením, ktoré vyznáva Lýgia. Po skončení sledujú Lýgiu a Ursa do ic domu.

Keď prídu na miesto a Ursus si ich pri umývaní zeleniny všimne, Krotón sa naňho vrhne a Vinicius ide po Lýgiu. Keď sa vracia, vidí mŕtveko Krotóna v Ursovom náručí, ale beží ďalej. Vtedy k nemu priskočí Ursus, roztne mu ruky a sotí do múru. Vinicius ešte predtým, ako srtatí vedomie počuje lýgin hlas, ktorý hovorí: „Nezabíjaj!“ Vinicius sa preberia na pálčivú bolesť v dome, v ktorom býva Lýgia. Keď sa dozvie, že Crispus chce s Lýgiou a s Ursom odísť, vyzná sa zo svojich citov a povie, že jeho sa už nemusia báť, že všetko pochopil ( tým myslel že si Lýgiu nemôže zobrať násilím). Keď to Lýgia počuje, rozhodne sa zostať. Počas tých pár dní sa s Viniciom dejú veci, ktoré ani sám nechépe. Na vlastné oči sa presvedčil, že kresťania sú dobrí ľudia. Videl ako Glaukos odpustil Cilónovu zradu. Prestáva byť namyslený, povýšenecký v rozhovoroch s Ursom, ktorý si ho obľúbil. Lýgia si uvedomí, že sa doňho zalúbila a toho sa zľakla. Keď jej Peter povedal, že sa nemusí báť, ale nech sa mu istú dobu vyhýba, Lýgia sa upokojila. Raz sa Vinicius zobudil a Lýgia bola preč. Príde domov, nájde dom rozhádzaný a otrokov opitých. Vtedy sa zlomilí jeho krutosť a nepotrestá otrokov. Bez Lýgie mu je čoraz ťažšie. Snaží sa na ňu zabudnúť ale tým viac na ňu myslí. Sú mu odporné všetky hostiny a zábavy. Až od Chilóna, ktorého dá právom zbičovať ale na konies mu odpustil zvyšok restu, dal mu jesť a piť, sa dozvedá, kde Lýgia je. Po šťastnom zvítaní a vyznaniach lásky sa Vinicius poberaá domov. Po ceste stretne Petronia vracajúceho sa z Antia, kde bol s cézarom, ktorý zabúda na zosnulú Augustu. Vinicius sa dozvie, že musí s nimi odcestovať znova do Antia. Petronius Nerovi povie o Viniciovej láske k Lýgii a Nero Vinisia posiela z aňou, aby sa s ňou oženil. Vinicius celý šťastný sa cestou do Ríma dozvie, že Rím horí. So strachom o Lýgin život ju ide hľadať k Linovi. Po ceste vidí horiaci Rím, ktorý dak zapáliť Nero. Keď nájde Lýgiu, chce ju aj s Ursom, Pavlom z Tarzu a Apoštolom Petrom zobrať k sebe na Sicíliu. Ale Peter nemôže odísť. Vtedy Vinicius povie, že ich nenechá samych. Hneď po tom ho Peter pokrstí. Nero sa ponáhľa domov, aby nezmeškal horiaci Rím. Vie, že ľud neznáša kresťanov a to využije Tigellinus- Petroniov súper o Neronovu priazeň a povie Nerovi, aby vinu zvalil na kresťanov. Ten neváha a s pomocou Chilóna pozatvára kresťanov aj Lýgiu do väzenia. Keď sa to dozvie Vinicius všetkými možnými spôsobmi sa snaží Lýgiu zachrániť alebo aspoň byť pri nej. Ned vodou ich drží už len viera v Boho. Neskôr ho už strážnici nechcú pustiť k Lýgii.

Jeho nádej je aj to, že Lýgia je chorá a že chorí nehodia na hry. Bolesť vo Viniciovi čoraz viac rastie. Každý deň sa konajú „ranné hry“, na ktorých mučia a zabíjajú kresťanov. Vinicius musí na týchto hrách bzť, lebo inak by ho Nero zabil. Keď Chilón videl na kríži Glauka, začal prosiť o odpustenie. Glaukos mu odpustí a vtedy Chilón vykričí pravdu o zapálení Ríma. Za to ho ukrižujú, ale ľud začína veriť v nevinu kresťanov. Vinicius už pomaly chodí ako bez života. Posledný deň hier zostáva Lýgia a Ursus. Vinicius musí byť v hľadisku. Z dverí vybehne divý byvol s lýgiou priviazanou o svoj chrbát. Vinicius to nevydrží, dá si hlavu medzi kolená a prosí Boha o milosť pre Lýgiu. Najradšej by on sám zahynul, len aby Lýgia žila. Stále si opakuje: „ Verím. Verím. Verím.“ Vtedy a stane niečo úžasné.
Ursus chytí býka za rohy a drží. V amfiteátri všetci stíchnu a sledújú úžasný súboj dvoch síl. Nakoniec byvol povolí a mŕtvy sa zvalí nabok. Vtedy amfiteáter vybuchne nadšeným polteskom. Vinicius zbehne dolu k Lýgií a Ursovi, a zavinie Lýgiu do svojej tuniky. Všetci ukazujú vstýčené palce na znak milosti. V Neronovi sa odohráva súboj, lebo hry nedopadli podľa jeho predstáv. Keďž esi chce zachovať priazeň ľudu, ukáže znak milosti. Vtedy amfitáter vybuchne radosťou. Vinicius je šťastím celý bez seba. Lýgiu aj Ursa zoberie na svoje majetky na Sicíliu. Petra chce takisto vziať ale tam neopustí svoje ovečky. Petronius dostane od Vinicia list o tom ako sa mu darí. Ale odpoveď ož nedostane, lebo Petronius usporiada poslednú večeru, na ktorej prečíta hosťom svoj hanebný a ponižujúci list Neronovi a spolu s Euniké si nechajú otvotiť žily. Nero skončil podľa staraj tradície s nožom v krku.

Postrehy:
· v románe Quo vadis- Kam kráčaš sa streatjú dva svety. Pohanský, plný nenávisti a zločinu a kresťanský plný nádeje ešte aj keď ide o smrť
· román je rozdelený na 3 časti. Prvá časť má tri motívy. obraz Neronovho dvora, únos Lýgie a Viniciove hĽadanie Lýgie. Druhá časť sa sústreďuje ne prerod Vinicia, Pertonoiv zápas s Tigellinom a požiar v Rime. Tretia časť zachytáva väznenie a mučenie kresťanov, Viniciovu bolesť a záchranu Lýgie. Individuálny je príbeh o Pertoniovej smrti.