Karel Čapek: Matka

1. Životopis


Karel Čapek (obr. č.1) sa narodil 9.01.1890 v Malých Svatoňoviciach v okrese Trutnov ako najmladšie – tretie dieťa. Vyštudoval gymnázium v Hradci Králové, Brne a Prahe ďalej filozofiu v Prahe, Berlíne a Paríži. Kde sa postupne zoznamoval s novinárskou prácou a budoval si vlastný novinársky štýl. Pracoval v redakcii Národních listů a od roku 1921 v Lidových novinách. Pracoval aj ako dramaturg vo Vinohradskom divadle, kde režíroval niektoré hry.
Karla Čapka pokladáme za oficiálneho autora nové vzniknutej republiky, obhajca demokracie. V dobe hroziacej nacistickej okupácie bol jedným z hlavných odporcov. Využil všetky svoje
možnosti a kontakty pre vyburcovanie národa pri snahe o zachovanie slobody. Spolu
s ďalšími pokrokovými umelcami patril do skupiny „pátečníků“ (schádzali sa u Čapka v piatok), ktorú navštevoval i T. G. Masaryk. Ten Čapkovi natoľko dôveroval, že mu zveril svoje názory, na základe ktorých vznikli „Hovory s T.G.M.“.
Jeho prvá zbierka poviedok – „Boží muka“ a „Trapné povídky“ - sú obrazom pesimizmom. Čapek poukazuje na to, ako je pravda a všetko okolo nás relatívne. V dvadsiatych rokoch sa orientuje predovšetkým na dramatickú tvorbu. Dráma „Ze života hmyzu“ (1921) je satirou na ľudské slabosti. Autor v nej porovnáva chovanie hmyzu a ľudí a dochádza k záveru, že sa
v podstate nelíši, a že šťastní môžu byť iba ľudia nevedomí. Po prvých literárnych pokusoch dosiahol v roku 1920 veľký úspech vydaním hry „R.U.R.“ (obr. č.2), v ktorej vtedy 30 ročný Čapek ako prvý použil slovo „robot“ – slovo, bez ktorého si dnešný svet nevieme ani predstaviť. Otec myšlienky o umelých robotníkoch, čiže robotoch vďačí za nápad predovšetkým bratovi Jozefovi – mimochodom rovnako slávnemu ilustrátorovi a autorovi nezabudnuteľných Rozprávok o psíčkovi a mačičke. V hre „R.U.R.“ , expresionisticky vyjadruje obavy z toho, ako sa ľuďom môžu vymknúť z rúk ich vynálezy. Z hry jasne vyplýva, že človek zodpovedá za to, čo vymyslel. Po úspechu R.U.R.

nasledovali ďalšie, dnes už klasické diela ako napríklad „Věc Makropulos“, „Krakatit“, „Válka s Mloky“, „Bílá nemoc“, „Matka“, z ktorých mnohé neunikli ani pozornosti filmových režisérov i divadelných dramatikov.
Aj keď najväčšiu časť Čapkovej literárnej a divadelnej tvorby tvorili diela z oblasti fantastickej literatúry, v ktorých odovzdával nasledujúcim generáciám čitateľov tak humanistické posolstvá, ako aj varovania pred neuváženými činmi, ktoré s rozmachom techniky a modernizácie úzko súviseli. Nezabúdal ani na najmladšieho čitateľa, deti. A tejto myšlienky sa držal v niekoľkých dielach, ktoré či už sám, alebo v spolupráci s Jozefom venoval deťom. Jednou z najznámejších je kniha „Dášenka čili život štěněte“ (obr. č.3), v ktorej opísal úsmevné príhody šteniatka a jeho „boj“ s veľkým „nepsím“ svetom.
Za svoju tvorbu bol Karel Čapek odmenený cenou, o ktorej snívajú mnohí spisovatelia, v roku 1936 bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Všetky jeho smelé plány a túžby však o dva roky neskôr zhasli – 25.12. 1938 Karel Čapek zomrel na zápal pľúc. Tento velikán zanechal vo svojich dielach veľké ľudské posolstvo a odkaz pre mladých ľudí, ktorí len začínajú spoznávať svet. Jeho nadčasová tvorba plná humánneho postoja k životu, lásky k blížnemu i zvieratám ich oslovuje z každej stránky jeho kníh.


2. Obsah analyzovaného diela

Dielo sa začína opisom otcovej izby. Tonko píše báseň. Peter spolu s Kornelom sú zvedaví, čo robí. Keď zistia, že píše báseň, tak sa mu vysmejú. Ale keď Kornel začne čítať báseň zistí, že je celkom dobrá. Síce Tonka priamo nepochváli.
„Kornel: Hrozné! Peter z toho chlapca bude básnik! Taká slušná dôstojnícka rodina...
Tonko: (nesmierne šťastný). Tebe sa to naozaj páči?
Kornel: (priateľsky ho pokváka za vlasy). No, musíš sa ešte hodne učiť, Tonko...“ (295)
Medzitým sa rozprávajú o Jurkovi, ktorý sa pokúša o výškový rekord so zaťažením. Všetci traja dúfajú, že sa mu to podarí.
Po miernej hádke medzi Kornelom a Petrom, vstúpi do miestnosti matka. Keď ostane v izbe sama, ide k otcovej podobizni. Pomaly z kúta vystupuje otec. Začne sa s ním rozprávať o jeho smrti. Nakoniec zistia, že jeho smrť bola len plukovníkova chyba.
„Otec: Pretože to bolo vlastne zbytočné. Náš plukovník spravil chybu, vieš? Hlavná kolóna mala počkať dolu, a do toho priesmyku mali poslať aspoň dva batalióny. A horskú bariéru. Vedel som vopred, čo bude. Vravel som plukovníkovi, no on mi povedal: Ako vidím, major, vy sa bojíte-
Matka: Richard! A preto si išiel – na smrť?“ (311)
Ako prvý syn jej zomrel Ondrej. Bol lekárom a odišiel do Afriky liečiť žltú zimnicu. Ktorej nakoniec sám podľahol. Keď sa zjavil matke, tá ho obvinila, že zomrel zbytočne.
„Matka: Nuž vidíš, Ondro, nebolo to nadarmo? Nebolo to zbytočné?
Ondrej: Nebolo mamička. Ty tomu nerozumieš.
Matka: Nie, nerozumiem. Ja som vám asi nikdy nerozumela...“ (321)
Tiež sa jej zjaví syn Jurko.

Najprv si matka myslí, že Jurko prišiel domov zdravý.
Ale keď zistí, že vidí otca aj Ondra, začne byť rozrušená. Juraj zomrel tragicky, keď sa mu vo výške dvanásťtisíc metrov odlomilo krídlo. Matka nemôže uveriť tomu, že jej Jurko je mŕtvy. „Matka: Ty. Ty...“
„Matka: ...ty si teda mŕtvy, Juríčko môj?“ (327)
Tonko počúva rozhlasový prijímač, v ktorom upozorňujú občanov, aby zachovali pokoj. V tom vojde do izby Kornel a káže Tonkovi vypnúť prijímač. Odvoláva sa na matku,
ktorá sa na to hnevá. Tonko sa pýta Kornela, čo je s Petrom. Ale Petra zajali, keď sa zúčastnil povstania. Vstúpil do zlého hnutia.
„Kornel: ...Peter si nemal s tým hnutím začínať. Môžeš si myslieť, mne by bolo hrozne ľúto,
keby.. keby sa mu niečo stalo. Ale to už nie je v našej moci – Nech tá čvarga zloží
zbraň a naši potom pustia Petra – vedno s ostatnými rukojemníkmi. Tak je
to.“ (335)
Matka sa bojí o Petra. Kornel je musí všetko vysvetliť. Tá ho chce ísť navštíviť, ale Kornel ju odhovára. Keď sa zjaví matke, tá sa z toho zrúti. V tom sa zjaví otec, Ondrej a Juraj. Peter im rozpráva o svojej poprave.
Nakoniec sa aj Kornel vyberie do povstanie. Tam ho zabijú. keď je už aj Kornel mŕtvy,
z ampliónu vyzývajú všetkých chlapov do boja. Chce ísť aj Tonko, ale matka ho nechce pustiť, lebo je jediný, kto jej ostal. Stále sa háda s ampliónom.
„Matka: Nie, nie. Darmo voláš. Nikoho ti nemôžem poslať, ja už nikoho nemám. Tonko
nemôže, Tonko je ešte dieťa. Niet takého rozkazu, aby deti museli na vojnu. Nezmysel! Čože ti posielaš cudzích mužov a synov k práporom? Nie sú tvoji,
Nuž nevrav! Máš ty nejakého syna? To keby si mi povedala!“ (368)
Nakoniec sa jej zjavia všetci jej blízky a prehovárajú ju, aby Tonka pustila do boja. Ale ona nechce. Nakoniec sa rozhodne a pustí ho.
„Matka: ...(Zrazu strhne zo steny pušku a oboma rukami ju podáva Tonkovi. S veľkým
gestom vraví.) Choď!“ (402)


3. Štruktúra analyzovaného diela

Literárny druh: epika
Literárny žáner: dráma zložená z troch dejstiev

3.1. Ideovo – tematický plán

3.1.1. Časopriestor
Dej sa odohráva v Španielsku počas občianskej vojny.

3.1.2. Téma
Tragický príbeh matky, ktorá nadovšetko milovala svojich synov a tí jej pred očami zomierali.

Boj proti fašizmu.

3.1.3 Motívy
Statické: opisy postáv: „-Čo si sa Tonka natrápil, že sa nevie a nechce hrať! Vždy si vravel,
Tonko je nanič, tonko je dievčatko, Tonko je bojko.“
opisy otcovej izby: „Otcova izba s oblokmi dokorán otvorenými. Na čelnej stene
otcova podobizeň v dôstojníckej uniforme; ďalej zavesené
šable, kordy, pištole, pušky, čibuky, pamiatky z koloniálnych
výprav, ako oštepy a štíty, luky, šípy a jatagány, parohy, lebky
antilop a iné poľovnícke trofeje...“ (289)

Dynamické: klamstvá synov: „Áno, mamička, lenže.. to nejde tak chytro. Vieš, oni asi
pozatvárali stovky a stovky ľudí a kým to všetko vyšetria –
To môže trvať.. hoci aj týždeň.“ (328)

láska matky k synom: „Nie, ty nie si matka! Ja som matka, ja, ja, rozumieš?
Aké právo máš na moje deti? Keby si bola matkou,
nemohla by si ich posielať do vojny! Skryla by si ich
ako ja, zamkla by si ich ako ja a kričala by si: nedám,
nedám!“ (368)

láska synov k matke: „Prosím ťa mama, nerozčuľuj sa!“ (327)

hazardovanie zo životmi: „Máte pravdu, asi tomu nerozumiem. Napríklad, tvoj
otec padol, pretože bolo treba zabíjať akýchsi
divochov. A ty, Ondro, si umrel na to, že si mi chcel
zachraňovať životy. Vidíš, na to som asi hlúpa. Každý robíte čosi opačné, a potom mi poviete, to sú
veľké úlohy, mamička, tomu ty nemôžeš rozumieť.

Jeden z vás bude niečo stavať, a druhý to bude rúcať;
no mne poviete, to sú ohromné veci, mama, my to
musíme robiť, aj keby nás to malo stáť život! Život!
Vám sa to povie! Zomrieť sám, to by každý uhádol,
ale stratiť muža alebo syna, to by ste len videli, čo je
to – to by ste videli - “ (322)
3.1.4. Charakteristika postáv
Hlavné:
Matka – Dolores – má päť synov, ktorých nadovšetko miluje. Bola symbolom odvahy. Postavila sa proti zlu, napriek tomu, že v čase vojny stratila svojich synov i manžela. Trápi ju osud rodiny v časoch vojny. Dospelých synov vidí ako malé deti, nechce sa ich vzdať a ostať sama. Strašne sa trápi, keď jej synovia jeden po druhom umierajú. Otec – Richard - Manžel Dolores. Veľmi miloval svoju manželku a synov .Zahynul
pri nezmyselnom boji s domorodcami v Afrike, keď jeho veliteľ dal zlý rozkaz!
„Otec: Pretože to bolo vlastne zbytočné. Náš plukovník spravil chybu, vieš? Hlavná kolóna mala počkať dolu, a do toho priesmyku mali poslať aspoň dva batalióny. A horskú bariéru. Vedel som vopred, čo bude. Vravel som plukovníkovi, no on mi povedal: Ako vidím, major, vy sa bojíte- (311)

Tonko – najmladší zo synov a je najobľúbenejší syn matky. Narodil sa až po otcovej smrti. Je veľmi romantik, píše básne. Ale aj moc citlivý, nemá rad bitky ani hádky.


Peter a Kornel – dvojičky, ale sú úplne odlišní. Vždy sa hádali kvôli politike. Peter bol počas revolúcie na strane ľudu, bol radikálnejší, ale naopak Kornel bol konzervatívnejší.
Obaja padli v revolúcií, ale každý na inej strane. Petra popravili Kornela zabili v boji.

Ondrej – najstarší zo synov. Ostatným súrodencom bol ako otec. Bol múdry, zodpovedný. Zomrel ako prvý, keď išiel ako lekár do Afriky liečiť žltú zimnicu.

Juraj – konštruktér a vynálezca. Zomrel pri výškovom rekorde, ktorý sa mu aj podaril.


Vedľajšie:
Starý pán
Mužský hlas v amplióne
Ženský hlas v amplióne


3.1.5 Konflikt

• Postava s postavou:
Matka ↔ Richard
Matka mu vyčítala zbytočnú smrť.

Matka ↔ synovia
Im tiež vyčíta ich smrť. Hádka medzi nimi, synovia chceli, aby matka pustila Tonka. Ale ona nechcela.

Matka ↔ Tonko
Hádka medzi Tonkom a matkou. Tonko chce ísť do občianskej vojny, ale matka ho nechce pustiť. • Postava so spoločnosťou:
Matka ↔ hlas v amplióne
Konflikt medzi matkou a hlasom. Hlas volal všetkých mužov do vojny, ale matka o tom nechcela nič počuť.


• Postava so sebou samým:
Matka → nevedela sa rozhodnúť či má, alebo nemá Tonka pustiť do vojny.


3.1.6 Ideový rozbor
Autor chce v diele poukázať na hrozby vojny a jej následky. Zdôrazňuje to na matke
a na tom, čo jej je v živote najbližšie – manžel a synovia.


3.1.7 Významové zafarbenie diela
• Tragické


3.2. Kompozičný plán

3.2.1.

Kompozičný postup

• chronologický


3.2.2. Horizontálne členenie textu (architektonika)

Dráma je delená na tri dejstvá. Rytmicky sa strieda živý svet s posmrtným svetom.


3.2.3. Fázy sujetovej organizácie

Úvod: Oboznámenie s otcovou izbou.
Zápletka: Jurajova smrť. Zauzľovanie: Zjavenie Richarde, Ondreja a Juraja.
Vyvrcholenie: Zajatie a smrť Petra
Rozuzľovanie: Hádka matky s ampliónom.
Rozuzlenie: Pustenie Tonka do vojny.







3.2.4. Vertikálne členenie textu

Pásmo postáv:

V pásme postáv sa hlavne využívajú dialógy. Len zriedka sa tam nachádzajú monológy a to len pri hlavnej hrdinke – matke.


3.3. Jazykový plán

3.3.1. Príznakové jazykové prostriedky

Profesionalizmy: „deštruktívny element“, „voľný verš“, „nekrológ“

Cudzie slová: „toccato“, „en garde“

Archaizmy: „hajde“,

Biblizmy: „bohužiaľ“, „bože“

Vulgarizmy: „darebáci“, „háveď“, „do čerta“


3.3.2. Figúry – štylistické a rečnícke

Rečnícke zvolanie: „Prosím ťa, mama!“

Rečnícka otázka: „Deti? Vari niekto zabíja deti?“


3.3.3. Trópy

Epiteton: „Ty Krásna Neznáma“

Metafory: „smrť na barikádach“, „písal by som svoje pamäti a ryl zem v záhrade“

Prirovnanie: „Taký chlapec ako ty!“,

Zdrobneniny: „mamička“, „maličký“


3.3.4. Štýl autora

Toto dielo je vyvrcholením autorovej tvorby. Autor na synoch a manželovi dokazuje možné dôvody a príčiny smrti, neprikláňa sa však ku žiadnemu. Postavami dvojčiat vykresľuje politický boj dvoch strán, kde ani brat nepozná brata.

4. Zoznam citovanej literatúry

1. Čapek, K.: Matka, Bratislava 1963.
2. www.referáta.sk
3. www.studenske.sk



5. Zoznam použitej literatúry

1. Čapek, K.: Matka, Bratislava 1963.
2. www.referáta.sk
3. www.studenske.sk


































6. Obrazová príloha



obr. č.1



obr. č.2 obr. č.2


Čapkova manželka Fotka a podpis



Obaly kníh:.