miesto povinnosti voči
štátu. Otec republikán, matka kresťanka, nevadilo by im keby
nechali svoj život za vlasť.
- Lucia – nežná a milujúca, zdá sa jej, že všetko na svete lúbi
a aj ju. Je veľmi závislá na svojej matke. Je výtvane nadaná,
pomáha matke zabezpečť rodinu a keďže nemôže študovať,
aspoň obkresľuje známe obrazy – čím si zarába
Ich láska odsúva do úzadia problémi vojny, aj to, že má ísť Peter
na front. Žijú svojimi snami, vysnívajú si budúcnosť. Ich láska
koncí tragicky vo veľkonočný piatok, keď obaja zomierajú pod
troskami chrámu.
Tragika ich nenaplnenej lásky symbolizuje bezbrannosť
humanistických ideálov v období vojny.


Nemecká literatúra medzivojnového obdobia

Eric Maria Remarque
- patril do generácie, ktorá sa priamo zo školských lavíc dostala
na fronty 1.sv.vojny, po návrate prešiel rôznymi zamestnaniami
(účtovník, obchodník, učiteľ, organista, novinár – venoval sa
spisovateľskej práci). Prvky novinárskeho štýlu využival aj vo svojej
prozaickej tvorbe
- po nástupe fašizmu v Nemecku emigroval do Švajčiarska a po
vypuknutí 2.sv. vojny odišiel do USA. Po vojne sa vrátil do Švajčiarska,
kde aj zomrel.
- Ako prvý požil v súvislosti s mladou vojnovou generáciou
epiteton (básnický prívlastok) stratený. Tento epiteton bol použitý na
označenie skupiny amerických autorov, kt. nazývame stratený generácie.
- Ako prvý vydal román Na západe nič nového
Na západe nič nového
- protivojnový pacifistický román
- celý dej sa odohráva na bojisku
- okrem zničneia životov, nádejí a ideálov mladej generácie zachytáva
útoky, zákopovú vojnu muža proti mužovi, pri ktorej vojská za veľkých strát
postupovali po krokoch – pretože front nemenil svoje pozície,noviny
prinášali titulky „na západe nič nového“. Vo chvíli ohrozenia života sa stierajú
rozdiely medzi ľudmi, ostáva len človek ktorý chce prežiť.
Postavy berú vojnu ako nutnosť, ako pivinnosť, zabíjajú, aby neboli zabity. Nepriatelia
ostávajú neosobní, až na malé výnimky. Nie sú to neohrození hrdinovia, majú strach
zo smrti a chcú prežiť. Reagujú veľmi ľudsky. Nevyčítajú svojej krajine, že začala
vojnu, nehovoria
- o príčinách, ale uvedomujú si jej dôsledky hlavne osobné. Vyčítajú generácií
svojich otcov a učiteľov, že všetku tú hrôzu, kt.