SNAHY ŠTÚROVCOV O ZALOŽENIE POLITICKÝCH NOVÍN (r. 1850-1851) Vedúcu úlohu v porevolučnom slovenskom novinárstve hrali Hurbanove Slovenské pohľady a vládne Slovenské noviny. Oba orgány si však ani zďaleka nevšímali všetky stránky slovenského národného i sociálneho života. Štúrovci v tejto dobe veľmi ťažko niesli, že nemajú vlastné politické noviny, a to tým viacej, že potrebovali prostredníctvom nich nielen odrážať útoky Staroslovákov, maďarských a nemeckých novín, v ktorých vychádzalo veľa protislovenských článkov, ale aj propagovať vlastnú politickú koncepciu. Bachovský absolutizmus však neprial ich snahám o založenie politických novín. Napriek tomu, že vodcovia tohto hnutia, Ľ Štúr a J. M. Hurban upadli do nemilosti vlády a dostali sa pod policajný dozor, neúnavne posielali svoje články do nemeckých i maďarských novín, aby takto čelili nespravodlivým útokom. Známym sa v tejto dobe stal napr. Štúrov článok „Z ľavého brehu Váhu“ – uverejnený roku 1850 v rozšírených novinách Pressburger Zeitung. Tu bránil pospolitý ľud proti vykorisťovaniu bývalými zemskými pánmi i proti pomste, akej bol ľud zo strany štátnych úradníkov a vysokej šľachty vystavený. Štúr sa tu trpko žaloval na protislovenský postoj nového režimu i na to, že jeho predstavitelia vyhlasujú slovenských národovcov za „štváčov a komunistov“. Štúrovci v tejto dobe len veľmi ťažko mohli uskutočniť svoj dávny plán – vydávanie politických novín. Absolutizmus im neprial. Preto sa snažili zakladať aspoň nepolitické tlačové orgány. Jozef M. Hurban vtedy nepriamo žiadal M. M. Hodžu, aby si podal prípis o povolenie vydávania cirkevného slovenského časopisu, lebo žiadosť o povolenie vydávania politických novín, je teraz „veľmi kritičnuo podujaťja“. Slovenskí národovci vkladali tiež veľké nádeje do Andreja Radlinského, ktorý koncom februára 1850 začal vydávať časopis Cyrill a Method v Banskej Štiavnici. Jeho redaktorom sa stal Ján Palárik. Časopis však za krátky čas zanikol. Vtedy mienili katolícki národne prebudení Slováci založiť si vlastné stredisko v Nitre, kde mala byť tiež slovenská kníhtlačiareň, knižnica, ale aj redakcia Cyrilla a Methoda, prípadne i politických novín. Tieto plány po revolúcii v našich krajoch propagoval Michal Rešetka, pravda, bezvýsledne. V tejto dobe nielen spolupracovníci i stúpenci Ľ. Štúra a J. M.