Písal o vzťahoch medzi slovenskou a českou literatúrou, kriticky sa staval k čechoslovakistickým tendenciám, nastoľoval potrebu kultivácie slovenčiny, venoval pozornosť vzťahom medzi umením a obecenstvom. Jeho časopis obsahoval aj články vyložene literárnej povahy. Počas štúdií na učiteľskom ústave v Modre sa venoval aj literárnej tvorbe a redigoval študentský časopis Iskry. Po úspešnom zmaturovaní sa zapísal na evanjelickú bohosloveckú fakultu do Bratislavy. Štúdium však po niekoľkých semestroch prerušil a okrem iného redigoval aj zborníky a knihy pre nakladateľstvo L. Mazáča v Prahe - Zborník mladej slovenskej literatúry (1924), v ktorom uverejnil esejistickú stať Literárne glosy. Je to prvý pokus o syntetické zhodnotenie tvorby mladého pokolenia po prvej svetovej vojne. Ďalej Edíciu mladých slovenských autorov – EMSA, Mazáčovu slovenskú knižnicu.
Pre zborník Slovenská prítomnosť literárna a umelecká (Praha 1931) zozbieral a zredigoval štúdie o vývinových otázkach slovenskej literatúry, kultúry a umenia v 20. rokoch. Obdobie od začiatku dvadsiatych rokov do roku 1945 tvorilo ťažisko jeho básnického zápasu a redaktorstva. Roku 1937 založil edíciu Slovenská tvorba.

5 Časopis Elán
Časopis Elán vychádzal v rokoch 1930 – 1947, z toho do roku 1939 v Prahe. Bol to mesačník pre umenie, ktorý bol redigovaný Jánom Smrekom v spolupráci s vydavateľom Leopoldom Mazáčom v Prahe. Tento handicap prekonával jeho šéfredaktor, Ján Smrek tým, že ho orientoval výrazne európsky – state o symbolizme, surrealizmu, sovietskej literatúre, nositeľoch Nobelových cien za literatúru atď. Na druhej strane získal pre spoluprácu slovenských spisovateľov, ktorí v tom čase žili v Prahe. Publikovali v ňom okrem iných aj reprezentatívni kritici od A. Mráza, M. Pišúta po M. Chornátha a J. Felixa. Do Elánu prispievali viacerí literáti, výtvarníci a vedci: Ladislav Novomeský, Ján Poničas, Štefan Žáry, Ján Kostra, Miloš Krno, Krista Bendová, Andrej Mráz, Ján Stanislav. Vladimír Sýkora, Janko Alexy.
Zo zamýšľaného vydavateľského časopisu sa Elán hneď stal orgánom modernizácie slovenskej literatúry 30. Rokov s polohami od akademického písania až po vytváranie literárneho života ako takého (karikatúry, bohéma). Neskôr pôsobil ako neprofesijná, širokodemokratická platforma paralelne so Slovenskými pohľadmi a Slovenskými smermi. Doménou Elánu bolo spojenie hodnôt umenia s časopisom – salónom. Smrek pritiahol k písaniu aj výtvarníkov (M. Benka), uverejňoval reprodukcie výtvarných diel, referáty o výstavách, ale aj o filme a divadle. Kládol veľký dôraz na výtvarnú úroveň svojho mesačníka. V eláne sa paradoxne najviac polemizovalo s čechoslovakistickými zásahmi do slovenského pravopisu.