Nepovedala mu nič o tom, že chcela u neho čakať na syna, lebo sa ponáhľal k rýchliku čakať pani Oslejovú. Niesol jej kyticu ruží a aj Júlii daroval jeden púčik.
Doma čakalo na Júliu nepríjemné prekvapenie. Jej manžel, žiarlil na nového suseda, namýšľal si, že kvôli nemu si obliekla tie dcérine šaty. Otvoril trezor, ale revolver tam nenašiel. To ho rozčúlilo. Chcel vystreliť na svoju ženu, ako ona správne predpokladala, lebo sa bál, že po jeho smrti, by mohla byť šťastná s iným. Už ju nestihol vypočúvať, čo spravila s pištoľou.
Citát: „Krištof Kollár odrazu habol rukou k hrdlu, z ktorého unikol piskľavý chrapot, ako keď uniká vzduch z prepichnutej pneumatiky, a v nasledujúcej chvíli mu ruka netrebne klesla na hruď a hlava sa zviezla k pravému plecu. Nič viac a nič menej.“
Júlia Benická sa vyspovedala nad jeho telom zo všetkých svojich pocitov a išla pokosiť trávnik.

Téma: myslenie a osudy dvoch ľudí ku koncu ich života, ukazuje manželstvo bez lásky
Idea: v živote s človekom, s ktorým nás nespája láska, nemôžeme nájsť šťastie a spokojnosť.