Margita Figuli v tomto románe spomína na časť svojho detstva, ktoré prežila na mieste, kde sa narodila, na dolnej Orave vo Vyšnom Kubíne. V čase keď vypukla 1. svetová vojna, mala dve sestry a jedného malého brata.
Postavy: rozprávačkou je autorka, Margita Figuli, v knihe sa ani raz nespomína jej meno, oslovujú ju rôzne „Okaňa, Rapotačka, Mačička“ Je ešte malá, veľa veciam nerozumie, má rada rozprávky.
Jej staršia sestra Betka je rozumné robotné dievča, vojna ju zmení, zvážnie, páči sa jej chlapec z dediny, Milan Osadský. Ľudka prostredné dievča je ťažšie zvládnuteľné, vidí nespravodlivosť a hnevá ju, keď je bezmocná. Najmladší je chlapček Jurko, je ešte maličký, nevie ,čo sa okolo neho deje. Chýba mu otec. Matka – gazdiná ostala na všetko sama. Nikdy sa však nevzdáva, je usilovná, odhodlaná uživiť svoje deti.
Maťko Feranec – dedinská sirota, dobrý chlapec, bol vždy ochotný pomôcť. Na záver knihy prichádza jeho mama, hľadajú k sebe cestu.
Tetka Porubiačka – suseda, odvážna žena. Rada pomohla.
Sváko Daňo Pavkovie – Sused, ktorý mal dobré srdce a vždy nejakú rozprávku na jazyku.
Ďalšie kladné postavy – poštárka Verona, Tetka Osadská, starý rodičia
Záporné postavy – Kupec Smoliar, krčmár Klanica, Livorovci, Petráňovci, Ondruš, ktorý mal však dobrosrdečnú ženu.

Dej:
Autorka prináša pohľad dieťaťa na 1. svetovú vojnu. Ešte je maličká, len päťročná, nechápe, prečo sa začala vojna.
Citát: „Kdesi vraj kohosi zastrelili. Pre jediného človeka má byť medzi krajinami vojna. To si povrávali ľudia, ale z nás detí ani jedno tomu nerozumelo.“
Všetci chudobní muži museli narukovať, takže ich otec tiež. Aj koňa, Ferka im zobrali pre potreby vojska. Doma zostali len boháči. Od vojny oslobodili Livoru pre veľký majetok, Ondruš tiež ostal doma, Petráňa nechceli, lebo mal krivú nohu. Ten kričal za odchádzajúcimi s bibliou v rukách : „Nebojte sa, neopustíme vás, ani vaše ženy s deťmi.“ No keď bolo treba pomôcť pozvážať žito z polí, každý sa staral, len o seba. Ondruš, hoci bol s nimi rodina, bakuľou hnal najmladšie dievča (autorku - Margita Figuli) z dvora. Rozhodla sa teda gazdiná pozvážať aspoň seno na ,kolieskach´. Pre slabú ženu, to však bola ťažká robota, zrútila sa aj s nákladom do priepasti. Musela ostať ležať, seno im pri mesiaci pozvážali dobrí ľudia, aj keď boli tiež na tom biedne. Pomáhal Maťko Feranec, sirota a aj tetka Osadská, jej ostal aspoň syn, Milan. Prišli sa zaliečať aj Livorovci, no len preto, že chceli pripraviť rodinu o poslednú zem.