Joseph Heller: Hlava XXII
1.5.1923 (Brooklyn) - 12.12.1999
Joseph Heller sa narodil do židovskej rodiny, v New Yorku, v Brookline, na ostrove Coney Island. Po tom, čo zmaturoval, odišiel roku 1941 bojovať do druhej svetovej vojny a bol vycvičený na pilota bambardéra. Jeho úlohou bolo bombardovať nemecké postavenia v severnom Taliansku. Tu je paralela s jeho dielami, konkrétne s Hlavou XXII. Po vojne sa dal na štúdium a získal doktorát na Columbijskej univerzite a Fulbringhovo štipendium mu umožnilo študovať na univerzite v Oxforde. Už v tomto období sa zčasti začal venovať písaniu, zameriaval sa najmä na krátke poviedky. Od roku 1950 pracoval v rôznych reklamných agentúrach, dokonca aj v reklamnej sekcii magazínu TIME. V roku 1955 mu v časopise New World Writing po prvýkrát vyšla krátka poviedka Catch 18, ktorú si neskôr dovolil zakomponovať dojeho prvej knihy ako prvú kapitolu, niečo ako úvod do nej. V roku 1961 bol konečne vydaný jeho priekopnícky román Hlava XXII. Prielomová bola hlavnepre autora samotného, lebo len za prvý rok vyšlo viac ako desať vydaní tohto diela a dlho sa držala na rebríčku bestsellerov. Heller si konečne mohol dovoliť žiť ako spisovateľ a venovať sa tejto práci. Neskôr viacero jeho kníh zaznamenalo podobný úspech. V roku 1981 sa u neho našla vzácna choroba, takzvaný syndróm Gillane-Barre, ktorá úplne atrofovala jeho svalstvo a postavila ho pred hrozbu veľmi blízkej smrti. Takže nielen, že sa musel dva roky liečiť v nemocnici, potreboval aj dlhodobú psychiatrickú liečbu. Jeho žena sa s ním rozviedla v roku 1986. Joseph Heller zomrel 12. 12. 1999 na zlyhanie srdca. Zanechal po sebe svoju druhú ženu Valerie a dve deti. Hellerove knihy: Hlava 22 (1961), Bombardovali sma Naw Haven: divadelná hra (1967), Niečo sa stalo (1974), Gold nad zlato (1979), Boh vie (1984), Nebolo mi do smiechu (1986), Nemalujte si to (1988), Záverečná! (1995), Teraz a vtedy (1998)
Hellerovi hrdinovia majú s autorom samotným väčšinou veľa spoločného. Aby mu čo najlepšie poslúžili na vyjdadrenie jeho vlastných myšlienok, necháva ich prežívať tie isté situácie a dobrodružstvá ako sám v čase keď písal knihu, v ktorej vystupujú, ale nielen v ňom. V postave Yossariana je táto podobnosť úplne očvidná (pilot bombardéra nad fašistickým Talianskom). Knihu Nebolo mi do smiechu napísal Heller po tom, čo ho prepustili z nemocnice a popisuje jeho boj s ťažkou chorobou.