Už na samotnom začiatku knihy autor sám čitateľa ubezpečuje, že: „Je celkom malý a očividne sa na ňom nemohla odohrať väčšina opísaných udalostí.“ Nie ja teda tajomstvom, že aj osoby, rovnako ako dej románu, sú vymyslené. Z letiska na Pianose sa posádky lietadiel B-24 vydávajú na sever Talianska, ešte stále okupovaný nepriateľskými vojskami. Nebyť vojny, mohol by podobne situovaný ostrov byť ideálnym miestom na dovolenku. Napriek tomu, že v zázemí nehrozí od nepriateľa nebezpečie, niektorým vojakom sa darí tento nedostatok úspešne nahradiť: Milo vrámci obchodnej taktiky zbombarduje vlastnú letku, Havernmeyer v noci strieľa potkany a McWatt pri predvádzaní svojich leteckých schopností rozseká nič netušiaceho Kida Sampsona. Spoločným nepriateľom radových vojakov a zároveň zobrazením vojenskej logiky je samotná Hlava 22. „Jej strohosť a geniálna jednoduchosť si zasluhovali obdiv“. Jej jasná a precízna formulácia zaručovala, že jej len málokto porozumel. Sám Yossarian o jej existencii silno pochyboval, no bolo to úplne jedno, lebo svoju úlohu plnila dokonale. Stelesňovala svojvôľu, s akou armáda zaobchádzala s životmi svojich mužov, vďaka nekonečnému logickému protirečeniu zaručovala letcom a ich posádkam, že si s nimi ich nadriadení mohli robiť v podstate to, čo sa im zachcelo. Dovoľovala napríklad slobodný odchod z frontu každému, kto odlietal 30 náletov, no zároveň prikazovala poslúchnuť rozkaz nadriadeného. Plukovníci sa radi zviditeľňovali počtom náletov svojich posádok a svojvoľňe ho zvyšovali. To privádzalo vojakov takmer až do šialenstva, no aj tu vedela hlava 22 pomôcť. Hocikomu, kto by mal pocit, že pre svoje pomiatnutie nemôže ďalej lietať, dovoľovala odísť domov, stačilo o to len požiadať. Nikomu sa však hlava 22 nepodarilo prejsť podobným spôsobom cez rozum a vydávať sa za šialenca, lebo každý, kto by to urobil, preukázal by tým dostatok zdravého rozumu na to aby si chcel zachrániť život a nebol by už teda bláznom. Samotné motto knihy je: „Hlave 22 neprešiel nikto cez rozum.“ Yossarian je ako ústredná postava celého diela prvý, kto sa musí s týmto faktom vyrovnať. Jeho nadriadený, plukovník Cathart, stále zvyšuje počet náletov potrebných na to, aby sa vojak mohol vrátiť domov. Keďže pevne stanovený horný limit nemá voči hlave 22 žianu váhu, dá sa objektívne povedať, že nikto zo slúžiacich na Pianose sa pred koncom vojny s Taliankom preč nedostane, čo vlastne znamená takmer istú smrť. Yossarian má len 28 rokov. Nazvať ho hrdinom by bol veľký omyl, pravý opak by sa prevde blížil viac. Rozhodne sa nechystal položiť svoj život za vlasť, svedčí o tom aj jeho názor, že: „Len zopár krajanov by obetovalo svoj život za to, aby zvíťazili.