„Zas je krik?“
„Nedá mi spať.“ „Tak nad hlavičku
vyhrň si biely golierik.“
A sedmikráska nelenivá
stúli svoj golier čipkový,
a čo? Len chvíľka – už aj sníva
o včielkach, muškách, čmeľovi.

BODLIAK
V poli bodliak stojí
jak stráž na postoji,
z hrubých listov trčia ihly bodákov.
K nemu len tak v letku
chodí na besiedku
iba vietor a vše dáždik z oblakov.
Preto bodliak smúti
a žiť nemá chuti:
„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!
Teraz ako vlani
všetko sa ma stráni...
Samota je strašný údel bodliaka!“
Ale čo sa stalo?
Prejde času málo,
a tu puk sa vynorí z tých bodákov...
A raz – div nad divy -
kvet sa pravý, živý
rozvil tam a zaskvel krásou storakou.
Videla kvet včela,
zavolala čmeľa,
sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!
A bodliak sa díva,
veľkú radosť skrýva:
„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“

STRACH MÁ VEĽKÉ OČI
Myška, takto veľký šaľo,
hrozne teraz narieka:
do izby jej napršalo -
čo bude z jej domčeka?

„Pomoc! Pomoc, bratia rodní!“
búcha vedľa na dvere,
“veď ten lejak naničhodný
detičky mi zoberie...!“
Čul ju krt i hraboš malý,
a hoc išla čierna noc,
háky, drúky, líne vzali,
bežia myške na pomoc.
No kým došli do jej chyžky,
voda krásne opadla
a našli tam všetky myšky
čupieť na kraj sedadla.
Smiali sa jej potom všetci
zo dvora i z chotára,
vraj: keď myši pukne v peci -
spraví vola z komára.

RANENÁ BREZA
Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
„Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?“
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
„Mesiačik, druh môj..