PRED KÚPAČKOU
Behá zajac po úbočí
ako tieň:
celý domček zaliala mu
povodeň.

Prerazila slabé steny,
sebou vzala kôš pletený.

Čo si počne na Veľkú noc,
neviete?
V čom zas bude vajká nosiť
po svete?

Čo sa mu už nepridalo
po roky,
vzali farby na vajíčka
potoky.

Teraz stojí zahútaný,
zmoklé pakle stíska v dlani...

To je smola, o akej ste
nečuli:
Zajko musí vajká farbiť
v cibuli.

ŽABIATKO
Ľudmila Podjavorinská

Keď pršalo, mrholilo,
žabiatko sa narodilo,
žabiatko ver´silné ani buk,
otvorilo sivé očká,
skríklo: „Mama, kŕk!“

A mamička, žabka milá,
veľmi sa mu potešila.
Zavolala zakrátko:
„Poďte, žabky, babky, tetky,
poďteže k nám na posiedky,
máme malé žabiatko!“

Hneď sa zbehli žabky-babky,
znášajú mu nové hábky,
košieľočky, čepčeky a periny
i kolísku z trstiny.

Dokola si posadali,
žabiatku sa radovali:
v celej šírej močarine
nie je také krásne, milé
žiadne iné!