Pri posudzovaní dejín prichádza k názoru, že „hlavným nebezpečenstvom je pre ľudstvo obyčajný človek s neobyčajnou mocou.“
Dáva do protikladu už spomínané syndrómy „rastu“ a „rozpadu“, hoci u väčšiny ľudí nie je plne vyvinutý ani jeden z nich. Nakoniec však každý človek kráča dopredu tým smerom, ktorý si zvolí, buď k životu alebo k smrti, buď k dobru alebo k zlu.

Rôzne formy násilia
V tejto kapitole autor klasifikuje niektoré formy násilia okrem zhubných foriem deštruktívností, ktorým sa venuje väčšina knihy. Vysvetlenie niektorých menej patologických prejavov násilia by mohlo prispieť k pochopeniu niekoľko patologických a zhubných foriem deštruktívnosti.
Hravé násilie je tou najmenej patologickou formou., ktorú môžeme nájsť v rôznych formách, v ktorých sa učí násiliu v snahe dosiahnuť obdivuhodnú dokonalosť a nie v snahe ničiť. Reaktívne násilie je také, ktoré je použité pri bránení života, slobody, dôstojnosti a pod. Tento typ násilia má slúžiť životu a nie smrti, častokrát prevláda presvedčenie, že zabitie nie je morálne ospravedlniteľné ani v prípade sebaobrany. Násilie pri obrane života má inú povahu než deštruktívne násilie.
Pocit ohrozenia a následne táto forma násilia sú často nepodložené realitou, ale sú založené na manipulácií s myslením človeka. Iným druhom reaktívneho násilia je násilie vytvárané frustráciou. Vychádza z predpokladu, že ak zabránime dospelým, či deťom ale aj zvieratám v realizácií ich túžby alebo potreby, stretneme sa u nich s agresivitou. Veľmi príbuznou je forma agresivity vyvolanej závisťou alebo žiarlivosťou.
Typ násilia stále spojený s reaktívnym násilím, ale už bližšie k patologickému je násilie s cieľom pomsty. Nemá funkciu ochrannú, chce iracionálne odčiniť niečo, čo už bolo spáchané. Motív pomsty nepriamo úmerne rastie so silou resp. produktívnosťou skupiny, či jednotlivca. Druhým faktorom je narcizmus. Veľmi blízko pri tomto druhu násilia je násilie spôsobené otrasenou vierou. Tou môže byť sklamanie dieťaťa v otcovi, či matke, v priateľovi či priamo strata viery v Boha. Reakcie na takéto sklamanie môžu byť rôzne. V súvislosti s násilím je to nenávisť k životu. Ten, kto veril v život sa mení na cynika a ničiteľa.
Ďalšou, už patologickou formou je násilie ako kompenzácia. Je náhradou za produktívnu činnosť – človek, ktorý nemôže tvoriť, chce ničiť. Veľmi blízke tomuto násiliu je úsilie dosiahnuť úplnú a absolútnu kontrolu nad živou bytosťou, zvieraťom či človekom. Toto úsilie je podstatou sadizmu. Láska ku smrti a láska k životu
Tendencie, ktoré smerujú priamo proti životu a ktoré tvoria jadro niekoľkých duševných chorôb, o ktorých sa dá povedať, že sú podstatou skutočného zla, sú nekrofília, narcizmus a symbiotická fixácia na matku.