Ešte pred desiatimi rokmi nepúšťali dievčatá večer po deviatej na ulicu. Dnes chodia slobodne po všelijakých Zlatých lýrach, Astorkách, Alžbetkách, pijú, fajčia do rána a vracajú sa domov podnapité, smrdiace, dokrčené, s trasľavým žalúdkom. Predtým bol bozk vrchol nesolídnosti, ak sa dával mládencovi bez vážnych úmyslov. Dnes je dedinská okúňavosť nejsť k slobodnému človeku na byt. Už kvintánky sa dávajú odprevádzať mladými ľuďmi, keď idú zo školy, a doma v bráne sa pred rozlúčkou cmúľajú a dávajú si schôdzky na odľahlých miestach alebo dancingoch. S pánom Petrovičom sa môžeme pozrieť až do kuchyne demokratického štátu, lebo sa začínajú variť volebné guláše. Rivalita je medzi stranami, ale aj kandidátmi tej istej strany. Bojuje sa o poradie na kandidátskej listine. Pán Petrovič sa dostane na kandidátku, ale musí sa „postarať“ o opozičnú stranu radikálov – podplatiť alebo rozbiť.
Pani Petrovičová mu to vyčíta, lebo je radikálka a vlastenka. Manžel objasní vlastenectvo pani Petrovičovej.

Ľudmilka! Ty si vlastenka?
Veď je tebe všetko malé, mizerné, hlúpe, čo je naše, všetko vkusné, veľkolepé, znamenité, milé, čo je cudzie. Starý, starý typ...! Ty si vlastenka!
Čože je tebe Vesna, spolok našich žien? Ty ideš radšej do Flóry. Čo je tebe naša Beseda? To už radšej do Aeroklubu bez aera alebo do Autoklubu na požičanom voze. Tu je vznešená cudzia spoločnosť, ženské sú vo večerných toaletách a páni v smokingoch, obcovacia reč anglicko-francúzsko-nemecká. Nijaký Šafárik, ale rotariáni s cudzími svetovými géniami, s okrúhlymi gombičkami v dierkach kabátov. Daj mi pokoj s MOMS-om, choď si ty na osvetovú prednášku , ja radšej na PEN, lebo ta chodia švédski spisovatelia a anglický básnici, a potom to cudzie pomenovanie...!

Rozpory vznikajú medzi čechoslovakistami a autonomistami. Petrovič, hoci agrárnik, nerád vidí, že slovenské deti si musia napísať národnosť československú, hoci Česi, Nemci, Maďari si píšu svoju. Príčinu vidí v malom národnom povedomí.

- Sme my to len národ, my Slováci. Príde taký Slovák a hrozí maličkému Slováčikovi, že mu dá štvorku z mravov, ak napíše do rubriky , že je Slováčik. Ako za Maďarov. Absurdum! Takí sme boli vždy. Pápežskejší ako pápež. Sami seba utláčame, a na iných zvaľujeme. Kati sme, ktorí sami sebe odsekávame hlavy, pod seba kladieme horiacu fakľu, aby sme sa upálili, a reveme, že nás iní ničia.. Veď to mi presviedčame seba, že nie sme strom, ale konár.. Savci, čo lezú iným na teplé bruchá, a bohujú, že sa skrývame pod chvost cudzím.. Tu máš toho profesora.