Aká strašná chudoba ducha opľúvať sa a kričať, že nemáme vlastnú tvár, ľudskú podobu. Kosť z kosti našej, krv z krvi našej odtají, že nosíme svoje telá, že máme svoj jazyk...
- Iste je to predpis, - vpadla pani. - Tak to Slovák vymyslel, a ak to nebol Slovák, tak ten Čech musel pochádzať od nás, zo slovenskej rodiny, - presáľal Petrovič, zvýšiac hlas. Landík sa stáva komisárom a na príhovor Petroviča i kandidátom na poslanca. Cesta ho zavedie i do Starého Mesta, kde sa opäť stretáva s Hanou. Hana sa postarala o Rozvalidovcov, opatrovala bývalého bankára, keď sa postrelil. Pani Rozvalidová navrhuje adopciu (nie práve z ušľachtilých pohnútok).

„Ak si ju nevezme, odľúbi mi muža, i keď nie náročky, a ja sa stanem starou, rozheganou stoličkou, ktorá iba zavadzia v byte. To je ešte horšie.“
- Ach, bože, keby boli deti, - zmenila svoje zúfanie v hlasnú túžbu. – Keby boli deti, boli by ešte väčšie starosti, ale bol by i životný cieľ, ktorý nedovolí klesať, bola by, keď nie iné, aspoň hračka, s ktorou sa možno doživotne maznať. Bolo by čím zameniť Aničku, hoci je to náš jediný priateľ, ale ktorý.. - Prijmi ju za svoju, - navrhla raz neistým dýchaním prerývaným tichým hlasom. - Už som myslel na to, - prekvapil ju povzbudenými, náhliacimi sa slovami, - kvôli tebe by to bolo dobré, aby si mala nejakú lásku, okrem mňa, - zažmúril jedno oko na smiech. – Ale takému mladému dievčaťu netreba takej zdochliny, ako som ja. Mŕtvole dcéra?
- Aby mal kto zaplakať pri pohrebe.

Rozvalidovci sa dozvedia, že Hana má otca a poveria Dr. Petroviča, aby viedol v Haninom mene kauzu.
Hana dostane veno 70 000 korún. Petrovič vyhrá ďalšie dva Rozvalidove procesy a vzkriesi ho k životu. Nehodného otca Hany by Petrovič rád videl ako svojho zaťa.

„Nie, nebolo by to zlé.“

Pán Petrovič sa stane poslancom, ale niet mu čo závidieť.

„Byť poslancom nie je sláva, ale otrocká robota. Poslanec nie je generál, ale skôr koník v cirkuse, ktorý nesmie vybočiť z ohrady, len pekne cifrovať do kruhu, lebo hneď je nešťastie. Práska bičík, kričí obecenstvo. Nesmieš ten plôtik preskočiť, zadkom vyhodiť, zaťať sa. Len probuj! Hneď si nespoľahlivý a odvedú ťa. Čo z toho, že za teba hlasovalo stotisíc voličov, mandát ti vezme jeden prezident s dvanástimi prísediacimi.“

Po roku:

Na Vlčkovu ulicu sa spustila mokrá jesenná hmla. Sadla si a sedela od rána do večera sťa stará, nehybná baba v deravom , popolavom vlniaku. Skrývala do neho záhrady, trávniky, stromy a domce. Oblizovala ich a od jej jedovatých slín všetko vlhlo a vädlo.