Rozdvojením lyriky na sociálno-národnú a avantgardnú sa vyznačoval aj básnická zbierka Kráľovská reťaz. Motivický svet a obrazný potenciál Beniakovej poézie sa prehĺbil, pribúdalo experimentátorstvo, keďže sa prudko rozvíjal básnikov talent a jeho osobnosť. Od zemitosti a roľnistva sa odrazil k novým horizontom. Do tohto prúdu zapojil i zbierky Lunapark a Poštový holub, ktoré kritika prijala ako umuleský prínos do slovenskej poézie.
Týmto smerom pokračoval i v ďalšej básnickej tvorbe. V druhej polovici tridsiatych rokov totiž lyrický hrdina Beniakovej poézie pocítil osudovú nevyhnutnosť vratiť sa k žeravej sociálnej skutočnosti a v širšom zmysle aj k otázke našej národnej existencie. V časti tejto lyriskej expanzie sa z Beniaka formoval čisto príležitostný básnik, glosátor spoločenských pomerov a ľudských drám. O tomto momente jeho vývinu treba poznamenať, že okrem dobrej poézie tvoril i poéziu problematickú, poplatnú rušným časom a prisluhuúju ľudackemu režimu.Hoci niekedy podľhol lacným ilúziam, prekonával ich novou básnickou tvorbou. Zobrazil v nej rozporné stranky súvekej spoločnosti a zároveň hľadal nové zdroje lyrizmu. Poštový holub a Bukvica sa označovali ako diela stojace veľmi blízko k najnovším snahám v poézii. Súčasťou týchto úsilí i syntézy, ktorú Beniak uskutočňoval vo svojom tripychu z prvej polovice štyridsiatych rokov, boli vízie nového sveta Štyri legendy sv. Grála a cyklus 24 sonetov prológom Strážcovia a ochrankyne Slovenska.V poslednej z uvedených kníh sa slovo básnika snúbilo s umeleckými olejomaľbami Martina Benku.
Prišlo obdobie najintenzivnejšej tvorby Valentína Beniaka. Vyznačovalo sa úsporným hľadaním pravdy a krásy uprostred vojnovej hrôzy, v čase krviprelievania. Obraz za obrazom, víziu za víziou vrhal básnik do tváre neľútosti skutočnosti. Poslaním poézie bolo zvestovať lásku, pokoj, a privolávaťnový vek ľudstva Spieval o láske k prírode, k rodu a k žene, večne nepokojnej a večnč krasnej.