Biblia je najrozšírenejšie svetové literárne dielo s prvotne náboženským obsahom, ktoré podáva súhrn starovekého myslenia o svete a postavení človeka v ňom. Biblia sa od dôb svojho vzniku stala historic-kým literárnym prameňom. Celá Biblia je viazaná ako celok, ako jedna kniha, ale v skutočnosti je zložená zo 73 kníh, označovaných ako spisy => Biblia je zbierka niekoľko desiatok samostatných spisov, z ktorých každý je jedinečný a všetky sú formálne aj obsahovo odlišné. Všetky knihy boli napísané v rozpätí asi tisícpäťsto rokov viac ako štyridsiatimi ľuďmi veľmi rôzneho pôvodu a kultúry. Najúžasnej-šou charakteristikou tejto knihy je jej jednotnosť a odkaz. Napriek tomu obrovskému časovému rozpätiu a množstvu jej pisateľov si nikdy neodporuje. Práve pre tento svoj mimoriadny pôvod si Biblia získala je-dinečné miesto vo svetovej literatúre a dostala označenie ako Kniha kníh. Skutočnými autormi biblických spisov boli ľudia vedení Duchom Svätým a ktorí boli Bohom vyvolení, aby napísali všetko, čo svedčí o jeho existencii. Každý autor určitého spisu bol len človekom, ktorý pri písaní využíval svoje vedomosti a skúsenosti. Bol ovplyvnený priestorom a časom, v ktorom žil. A preto jeho jazyk a štýl si zachovávajú originalitu obsahu i formy. Biblia je Bohom vdýchnutá kniha, pretože štyridsať mužov využilo svoje perá nato, aby ju napísali, ale odkaz nevzišiel z ich vlastných myslí. Biblia odpovedá na všetky veľké otázky, nad ktorými ľudia kedy premýšľali, ako napríklad: Odkiaľ som prišiel?, Kam pôjdem?, Prečo som tu?. Odpovedá aj na najväčšiu otázku všetkých čias: Čo mám robiť, aby som bol spasený zo svojich hriechov?

Starý zákon je kanonické dielo židovského náboženstva tvorené knihami napísanými v hebrejčine, sčasti v aramejčine. Jadrom Biblie je Päť kníh Mojžišových, po hebrejsky tóra, po grécky Pentateuch. Starý zákon bol usporiadaný do kánonu koncom 1. storočia n.l.. Zaznamenáva dejiny ľudstva od jeho počiatku, príbeh o stvorení sveta Bohom, vrátane muža a ženy, dejiny Izraelského národa. Píše sa tu o rajskej záhrade Eden, kde mal človek možnosť žiť v úplnej harmónii s Bohom aj s prírodou. Človek však zlyhal a zhrešil proti Bohu tým, že jedol zo zakázaného ovocia. Starý zákon potom zaznamenáva, ako Boh spus-til plán, ako priviesť strateného človeka naspäť k spaseniu a do konečnej rajskej záhrady, ktorou je nebo. Zvolil si Abraháma, muža, ktorý zasvätil svoj život nasledovaniu Boha. Abrahám sa mal stať tým, skrze ktorého prinesie na tento svet Krista, Mesiáša, aby sa stal naším Spasiteľom. Boh dal na istý čas Abrahámovým potomkom osobitný zákon, ktorý ich mal oddeliť od ostatných národov, ktoré žili navôkol. Takto mohol Boh ochraňovať Abrahámove potomstvo. Základnou časťou Starého zákona bolo desatoro prikázaní. Zvyšná časť starého zákona hovorí o pádoch človeka a o trestoch Božích. Miestami hovorí o poslušnosti človeka a o božích požehnaniach, ktoré vzišli z vernosti. Na konci Starého zákona nájdeme prísľuby o príchode Spasiteľa i toho, ktorý mal prísť pred ním, aby mu pripravil cestu.