Evanjelium podľa Jána – Ján bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho matka sa volala Salome. Ježiš ho spolu s jeho bratom Jakubom povolal medzi prvými za učeníka. Jánovo evanjelium rozdeľujeme:
I. Ježiš sa zjavuje svetu svojimi zázrakmi a rečami:
1. Začiatky Ježišovho zvestovania
2. Ježišov boj proti nevere Židov v Galilei
3. Vrchol Ježišovho sebazjavenia a sporu so Židmi
II. Ježiš sa zjavuje ako Mesiáš v utrpení, v smrti a vo víťazstve nad ňou:
1. Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi
2. Ježišov návrat k otcovi
3. Zjavenia zmŕtvychvstalého Ježiša a záverečné slová evanjelistu

Dodatok: Ježiš sa zjavuje pri Tiberiadskom jazere a záverečné slová Jána ako redaktora evanjelia.

Na rozdiel od ostatných evanjelií, ktoré predstavujú Ježišovu činnosť v rámci jedného roka (jedna Veľká noc, jedna cesta do Jeruzalema a hlavné účinkovanie v Galilei), Jánovo evanjelium ju rozvrhuje na tri roky. Ježišove zázraky a reči sa v ňom rozvádzajú obšírnejšie a sú navzájom úzko späté :zázračné rozmnoženie chlebov, uzdravenie slepého od narodenia a vzkriesenie Lazára, kde evanjelista komentuje zázraky teologickými úvahami. Namiesto správ o Ježišovom detstve Ján kladie na začiatok svojho evanjelia prológ s hlbokou úvahou o Logose (Slove) a o jeho preexistencii a inkarnácii. Príznačnou črtou Jánovho evanjelia je dramatickosť, s ktorou predstavuje reakciu a nepriateľský posotoj Židov voči Ježišovmu seba zjaveniu už hneď od začiatku.
Evanjelium podľa Jána – Ján bol najsympatickejší evanjelista. Prvá časť evanjelia obsahuje šesť dlhých kázní ,ktoré vysvetľujú šesť zázrakov. Zvyšok evanjelia zobrazuje Ježiša ako návštevníka Jeruzalema.

Skutky apoštolov – pojednávajú o rozširovaní Ježišovho učenia. Ide o pokračovanie Lukášovho diela. Opisujú sa tu najmä osudy apoštola Pavla. Lukáš Skutkami apoštolov pokračuje vo svojom evanjeliu a opísané udalosti predstavuje ako „čas Cirkvi“. Vyjadruje to slovami, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom pred vystúpením do neba: „... budete mi svedkami až po samý kraj zeme“. Svojím spisom sleduje v prvom rade teologický, nie historický cieľ. Nemieni písať historické dielo alebo reportáž o vtedajších udalostiach a ich následkoch. Skutky sú skôr názornou „teológiou cesty“, ktorou šla Cirkev od malej poveľkonočnej skupinky učeníkov v Jeruzaleme až po činnosť apoštola Pavla v hlavnom meste Rímskej ríše. Slovom, teologická motivácia Skutkov má soteriologický, ekleziologický, misionársky a pastoračný ráz.

Poučné knihy Nového zákona – listy hovoria o kontakte apoštolov s prvými cirkvami = List Rima-nom, Korinťanom....