Janko KRÁĽ: Najrevolučnejší básnik, narodený V Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a Levoči, prichádza roku 1842 na lýceum do BA. Dostal sa do kruhu Štúrovej mládeže a tu napísal prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v druhom ročníku almanachu Nitra. Cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova. Bol jedným z tých, ktorí po zosadení Ľudovíta štúra z funkcie profesora demonštratívne opúšťajú Bratislavu.
Duma bratislavská ( zachovaná len v útržkoch – otvorene kritizuje tých, ktorí bránia a národnému rozvoju. Je to jeho reakcia na udalosti okolo Ľ. Štúra. Žiali tu nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu.

Orol (častý symbol poézie JK, lebo túži po slobode takej, akú má orol). Prejavuje sa tu, že JK sa svojimi radikálnymi názormi cítil osamotený. Vykresľuje tu mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval kým nezahynie. Boj a rozpor sa stávajú Kráľovým ľudským i básnickým osudom. Báseň Orol vták ( „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli.“ )

K roku 1848 spolu s Jánom Rotaridesom vzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom, prednášal svoju Krajinskú pieseň, v ktorej privítal revolúciu. Za buričstvo si vyslúžil 10 mesačný trest v Šahách a Pešti. Potom odišiel do LM a tu organizoval Dobrovoľnícky oddiel.

Vtedy napísal Jarnú Pieseň (jedna z najkrajších básní o slobode:„Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody, nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody...“

Šahy (jeho najrevolučnejšia báseň – vznikla hlavne z jeho sklamania neúspechu revolúcie), prebehla tu robotnícka vzbura, do ktorej bol aj on zapletený – podnecoval (dostal sa do väzenia). Je to najobšírnejšia báseň. Na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.

JK položil základy Slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky (spojením osobného zážitku a osudu národa).Súčasne s lyrickými básňami písal aj balady, v ktorých vystihuje pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete. Zdrojom preňho boli Kollárove Národnje spievanky, ale hlavne jeho zberateľská činnosť. Tvorba Janka Kráľa ovplyvnená ľudovou slovesnosťou:

· Zverbovaný – dramatizovaný výjav ľudového života, netypic. balada – koniec – boj!
· Povesť –potrestaná je tu neúcta k starobe.
· Skamenelý – je tu potrestaná nevera manžela, porušenie prísahy
· Kríž a čiapka – potrestaná roztopašnosť a zneúctenie hrobu
· Bezbožné dievky – potrestané čary, ktorými si chceli dievky získať ženíchov
· Pán v tŕní – moderná sociálna balada
· Kvet – matka vydá dcéru a tá od žiaľu umiera

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko– tu vyjadril všetky svoje rozpory, smútok, nespokojnosť so svetom, lásku k ľudu,... Je to jeho najpôsobivejšia balada. JANKO je hlavný hrdina, je najvýstižnejšou charakteristikou básnika J. Kráľa – autoštylizácia. Divný, samotársky, ťažko hľadá vzťahy medzi ľuďmi (komunikácia), smutný, nepociťuje strach z neznámeho, nikomu nedôveruje, nikoho si neváži, nechodí do kostola, odmieta lásku, burič. Autor vychádzal z ľudovej povesti o tom, ako smelý junák chce zachrániť Zakliatu pannu vo Váhu a to tak, že skočí do rieky. Aby mal šťastie, prevráti si všetko, čo má na sebe naruby. Zakliatu pannu sa mu nepodarilo zachrániť, lebo si zabudol prevrátiť vrecko na tak. Kráľ základnú myšlienku povesti preniesol do širšieho kontextu. Zaktualizoval ju, čiže ju preniesol do doby, v ktorej žil. Zakliata panna vo Váhu tu predstavuje náš slovenský národ, ktorý drieme, nedokáže sa vyslobodiť a divný Janko (autor) chce tomuto národu pomôcť.

Táto balada sa delí na dve časti: 1. Lyrický obraz Kráľovho vnútra. Dedina ani najbližší nechápu Janíka. Nepochopenie vháňa hrdinu do prírody. V závere tejto časti sa hrdinovo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. 2. táto časť je baladický príbeh. Opis prírody je dynamický, autor využíva gradáciu (stupňovanie deja), zveličenie. Základný konflikt – Prometeovský hrdina Janko zahynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou. Balada je citovosťou romantická, ale zobrazením života realistická (otec ho ako koňa mláti od malička, s plačom ho napomína biedučká mamička)

Táto balada jednoznačne vystihuje pocity mladej štúrovskej generácie po neúspešnej revolúcii (1848).