8. ĽUDOVÍT ŠTÚR 

Ľudovít Štúr:                                                                                                                                                                                                                       Ľudovít Štúr bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19.storočia. Narodil sa 29.10.1815 v Zay – Uhrovci pri Topoľčanoch. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec bol učiteľ. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti.

    Štúdium v Rábe, roku 1829 odchádza na Bratislavské evanjelické lýceum Tu pôsobil literárny krúžok Spoločnosť česko-slovanská, ktorého cieľ- výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Dva roky študuje v Halle v Nemecku.

   Pod policajným dozorom v Modre sa staral o sedem sirôt po nebohom bratovi a pracoval na nových dielach. Od roku 1853 pripravoval politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti.

Zomrel cez zimu 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke.

Štúrovci:

Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, zložený zo Štúr. prívržencov. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.

Medzi najznámejších štúrovcov patria Janko Kráľ, Samo Chalupka, Ján Botto, Andrej Sládkovič.

Chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery, posilňovať pocit ľudskej dôstojnosti a sebavedomie neprivilegovaných vrstiev, vzbudzovať ich záujem o veci verejné, a tak klásť základy občianskej spoločnosti. Zároveň tým posilňovali národnú spolupatričnosť a hrdosť.

Iniciovali slovenský Prestolný prosbopis, adresovaný kráľovi Ferdinandovi V. (reagoval na silnejúcu maďarizáciu), ktorý môžeme považovať za prvé reprezentatívne politické vystúpenie Slovákov (5.6.1842 ho odovzdali vo Viedni) a dotvárali politický program.

Požadovali zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií a súdov, zaistenie občianskej rovnosti. Žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi. Za revolúcie v rokoch 1848 - 1849 iniciovali všetky významné slovenské politické aktivity.

Politický program:

Štúrovci sa zaoberali zrušením poddanstva, zdanením šľachty, zveľadením priemyslu a obchodu, rozširovaním národného školstva, čo sa prejavovalo aj v článkoch Slovenských národných novín. Rovnako odmietali feudalizmus, absolutizmus, stavovské privilégiá, maďarizáciu a vyznávali moderné politické idey. Propagovali moderné podnikanie, význam vzdelania, zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, vyzývali pestovať národné umenie. Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.

Ľudovít Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen (1847 - 48) presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie uskutočnenej roku 1948 – 1849. V roku 1848 vystupuje v Liptovskom Mikuláši - Žiadosti slovenského národa. Predstavitelia slovenského národa žiadali autonómiu Slovenska v rámci Rakúska (názov štátu mal byť Slovenské okolie, systém slovenského školstva, slovenský jazyk ako úradný a vyučovací.) Viedenská vláda, ktorá sľubovala plnenie požiadaviek utlačovaných slovanských národov v Uhorsku, však svoje sľuby nesplnila, po porážke predstaviteľov štúrovského hnutia prenasledovala a Štúr bol až po smrti pod policajným dozorom v Modre.

Národný program:

Štúrovci sa snažili vytvoriť moderný slovenský národ. Postupne opúšťali tradičnú predstavu evanjelikov o československej kmeňovej jednote a stotožnili sa s ideou slovenskej národnej svojbytnosti. Výsledkom bol nový spisovný jazyk – štúrovčina. Založením Tatrína (1844 v Liptovskom Mikuláši) a Slovenských národných novín vyvolali nevídanú verejnú výmenu názorov.

V roku 1829 vzniká na Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Zakladateľmi sú Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku. Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená (napr. Ľ. Štúr–Velislav).

V roku 1837 vychádza vládne nariadenie, ktoré ruší hnutia mládeže a súčasne aj Spoločnosť Česko - slovanskú. Predstavitelia presunuli činnosť na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor Palkovič, zástupcom bol Štúr. Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od  Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku.