Literárny program:

Štúrovci sa neorientovali len na zobrazovanie minulosti, ale zobrazovali jednoduchý ľud aj v súčasných podmienkach. Minulosť  aktualizujú na uvedomenie nedostatkov prítomnosti.

Na Slovensku ide o tretiu fázu národného obrodenia. Hnutie malo národno-oslobodzovací charakter. Slovenské národne hnutie sa vyvíjalo pod dvojím útlakom – maďarským a rakúskym. Tento útlak sa prejavil aj v tvorby nasledujúcej generácie štúrovskej.

Štúrovci sa opierali o ľudovú slovesnosť. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika. Vznikajú nové žánre (dráma). Najčastejším útvarom bola balada. Diela niesli prvky protifeudálneho odboja, básnické obrazy. Rozvíja sa aj próza, ale v menšom rozsahu – historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života.

Štúr a štúrovci patrili k slovenskej romantickej generácii. Štúr ako básnik prispel k poézii pri prechode z klasicizmu ku romantizmu. Vyjadrením svojich pocitov, lásky k domovu vytvoril v romantickej lit. prvú osobnú a reflexívnu lyriku. V jeho tvorbách vidieť odhodlanie bojovať za Slovákov i za cenu života.(Smlúva Slovákú)

- Dumky věčerní- v češtine, zaznieva v nich romantický smútok z rozporu medzi snom a skutočnosťou

- Spevy a piesne - zbierka lyrických a epických básní, jediná vyšla knižne, tvorba z predrevolučn. Rokov, inšpirácia rodným krajom, stratou jeho blízkych i krásnych ideálov mladosti.

- O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1853)

(obranné spisy – politické a sociálne postavenie slovenského národa)

- Slovanstvo a svet budúcnosti- sklamanie z výsledkov revolúcie.

Jazykovedná činnosť:

Ako jazykovedec roku 1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu. Diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) - vysvetľuje uzákonenie spisovnej slovenčiny a Náuka reči slovenskej - prvá gramatika novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk.

Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici českou bibličtinou. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol to čin, ktorý vychádzal z potrieb národného hnutia. Štúr vypracoval pevné základy reči. Súčasne tak vytvoril základné podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo II. vydanie almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy však kodifikátori odrazili.

Novinárska činnosť:

Štúra trápilo, že niet odborníkov – Slovákov v priemysle, poľnohospodárstve a obchode. Preto pranieroval škodlivú jednostrannosť slovenskej mládeže pri voľbe povolania. Korene slovenskej biedy videl vo feudálnej ústave. Ako publicista proti nej bojoval v spolku Tatrín (1844) a najmä v Slovenských národných novinách s literárnou prílohou Orol tatranský (Slovenskje národňje noviny, 1945 – 48 Bratislava). Boli to prvé slovenské politické noviny. Neoficiálne boli orgánom slovenského národného hnutia, vyjadrovali najmä názory štúrovcov. Vychádzali v štúrovskej spisovnej slovenčine dvakrát do týždňa. Na ich stránkach sa sformoval slovenský politický program. Publikoval v nich aktuálne ľudovýchovné články (Kde leží naša bieda, Naše nádeje k nastávajúcemu snemu, Nedeľné školy, Spolky miernosti…). Zanikli pod nátlakom kossuthovskej moci 9.6.1848.