referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Antónia
Pondelok, 6. januára 2025
Maturitné otázky zo slovenčiny
Dátum pridania: 20.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: saba
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 52 410
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 189.8
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 316m 20s
Pomalé čítanie: 474m 30s
 

10. LYRIKA P. O. HVIEZDOSLAVA. OD OSOBNÉHO K NÁRODNÉMU, SOCIÁLNEMU, VŠEĽUDSKÉMU V LYRIKE.

    Pavol Országh HVIEZDOSLAV (1849 - 1921) - narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine - úcta k práci; študoval v Miškovci (vzorom sa mu tu stali Petőfi a Arany - prvé básne v maďarčine); potom prišiel študovať do Kežmarku a Prešova (právo) - začal čítať slovenské knihy (najmä Sládkovič); 20 rokov pôsobil v Námestove a pred smrťou odišiel do Dolného Kubína; nazývajú ho básnikom storočia, ale aj najväčším slovenským básnikom.

    Lyrika Hviezdoslava: Hviezdoslav písal málo básní osobných, podľa neho slovenský básnik má plniť svoje poslanie medzi ľudom. Jeho rodisko - Orava bolo krajom úžasných prírodných krás, ale život v tom čase na Orave bol ťažký. Básnik ho udáva vo veršoch:„Veď biedna je tá naša Oravana miesto chleba ušlo sa jej skál” Za čias Hviezdoslava bola skutočne takou úbohou a biednou. Zabudnutý kraj a zabudnutý ľud, ktorý drel na cudzom a hľadal si živobytie v cudzine. Bolo to v časoch, keď po zatvorení Matice Slovenskej a slovenských gymnázií sa začal stupňovať maďarizačný tlak. Hviezdoslav vstúpil do literatúry: zbierkou Básnické prvosienky Jozefa Zbranského - túto prvotinu venoval Andrejovi Sládkovičovi. Prejavuje tu lásku k ľudu, k rodičom, k sestre a k bratovi.        Jeho lyrika sa skladá z 8 cyklov:

    1. cyklus Sonety (21 básní) - konflikt medzi autorovými ideálmi a pozemským životom. Básnik chce uniknúť od zloby a neprávosti pozemského života, do sveta básnickej tvorby. Ale spoznáva, že jeho miesto je na zemi. Predstavujú ideál o ľudskosti, vznešených predstáv o lepšej a krajšej budúcnosti vo svete zla a spoločenských zápasov.

    2. cyklus Letorosty - 3 časti; vyslovil tu program svojej tvorby

Letorosty I - tvoria umelecké krédo básnika ísť po ceste realisticky= báseň Dávam z úprimnosti duše - básnik vyslovuje svoj realistický program, je za úprimnosť, proti klamstvu, pretvárke, prázdnym slovám, váži si pravdu a otvorenosť, tento postoj mu prináša veľa trápenia.                         

Letorosty II - smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom života. Zmocňuje sa ho smútok nad stratou príbuzných. Zamýšľa sa aj nad tým čo je trvalé a zisťuje, že trvalá je práca. Typickými básňami zbierky sú: Čierny rok a Pustý dom.

Letorosty III - báseň Ó prečo nie som víchrom - chce byť víchrom. morom, sopkou, chce zničiť zlo klamárov, zlodejov ,cudzopasníkov, ktorí „žijú z mozoľov čestnej práce”, uvedomuje si svoju bezmocnosť - môže iba zatnúť paste, skloniť hlavu a roniť slzy. Autor vidí krivdy páchané na ľude, v jeho diele sú už počiatky vzbury. Básnik tu prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Kritizuje mravnú skazenosť spoločnosti. Nápravu očakáva od mládeže. Vyjadruje to v: báseň Ó mládež naša, tys' držiteľkou rána = báseň K vám urodzeným veľkomožným - básnik tu vyčíta pánom, ktorí žijú z mozoľov ľudu a pritom ním opovrhujú. Nechávajú ho v zaostalosti, aby ho mohli viac vykorisťovať a potom ho hania a považujú ho za hlúpy ľud. = báseň Ó práci všetka česť - poukazuje tu na pokrokovú hodnotu práce - dáva zmysel života pre človeka. Do tejto časti patria dve básne, ktoré venoval matke a otcovi:= básne Priadka a Roľník - videl aj chyby a neresti ľudu. Povedal však, že príčinou je útlak a malé starosti o osvetu. Vyzdvihoval nadanie a pracovitosť a mravné hodnoty ľudu.

    3. cyklus Žalmy a hymny - autor tu porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude so skutočným stavom spoločnosti. Chce pomocou pravdy, krásy a lásky zmeniť svet, ale stroskotáva; V centre žalmyskej Hviezdoslavovej poézie sa ocitá kríza básnikovho svetonázoru, ukazuje búriaceho sa Hviezdoslava, hľadajúceho odpoveď na osobné i národné problémy vo viere a náboženstve. V básni, ktorá je vlastne monológom autora, k bohu sa Hviezdoslav ukazuje ako človek plný rozporov. Jeho idealistický svetonázor, náboženská viera je už zbavená pokory, v jeho ume však vládnu pochybnosti, znepokojenia až vzbura.

    4. cyklus Prechádzky jarom - zachytáva dojmy z hornooravskej prírody a jej čaro, príroda sa stáva jeho novým druhom a tak zabúda na samotu, ktorá ho sužuje. Práve príroda navodzuje u neho predstavu o novozlúčiteľnosti ľudstva. = báseň Ja starý vychádzajúc - inverzia, prevrátený slovosled.

    5. cyklus Prechádzky letom - nachádzajú sa tu obrazy básnikových dojmov z prírody a z práce roľníkov, uvažuje o zlepšení sociálneho postavenia ľudu. Básnik vedie v cykle dialóg s prírodou schopnosť obnovy v prírode v ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudstva. = báseň Zvážajúc z poľa - úcta k ľudskej práci, v lete zváža ľud z polí úrodu, autor ostro vystupuje proti zaháľačom, nad pansky vyzdobený kočiar kladie obyčajný sedliacky drevený povoz a najväčšou ozdobou sú mu mozole a pot ľudí.

    6. cyklus Stezky - vznikajú po návrate Hviezdoslava z Námestova do rodného Kubína, ozýva sa tu myšlienka starnutia. Prešla jar života a nadišla clivá jeseň, básnik rekapituluje svoje dielo, vyslovuje pochybnosti o spoločenskom účinku svojho diela. Trápi ho aj osud národa a slovanstva ako ozdravovací proces chápe ruskú revolúciu 1905.

    7. cyklus Dozvuky- 3- dielny cyklus, plný tmavých myšlienok, žiaľ nad ubúdaním tvorivých síl, pochybnosti o zmysle svojho diela, má pocit, že žil a tvoril zbytočne.

    8. cyklus Krvavé sonety - básnik ho napísal v roku 1914 – reakcia na vypuknutie svet. vojny, 32 znelkov (sonetov), odsúdil vojnu ako strašnú krivdu na ľudstve ,ukazuje aj príčiny vojny. Práve pre protivojnový charakter nemohol cez vojnu vyjsť. Hviezdoslav si kladie otázku čo vyvolalo vojnu a sám nachádza i odpoveď, že to bolo sebectvo jednotlivcov, pre ktorých vojna znamenala veľké zisky. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve, pričom jeho úvahy sú ostrou obžalobou i nemilosrdným súdom nad buržoáznou spoločnosťou, jej vzdelanosťou i kultúrou. V záverečných sonetoch tohto „spevu o krvi” vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti. = báseň A národ oboril sa na národ - vysvetľuje zmysel, úmysel vraždiť, ničiť, dal obraz vojny, ľudia sú ukrutnejší ako zvieratá okrem života ničia aj kultúru. = báseň Ó vráť sa skoro mieru milený - túžba po miery (kráľovstvo lásky), nechce sa stretávať s vdovami, sirotami a vyzýva ku práci.

 
späť späť   15  |  16  |   17  |  18  |  19  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.