Jedným z najvýznamnejších slovenských autorov je určite Pavol Országh – HVIEZDOSLAV. Tento rodák z Vyšného Kubína pochádzal zo zemianskeho rodu a taktiež sa venoval téme zemianstva. Najvýznamnejšie diela zo zemianskou tematikou sú dva rozsiahle eposy Ežo a Gábor Vlkolínsky. Ežo Vlkolínsky je epická báseň, v ktorej je najviac vidieť jeho odsudzovanie zemianstva, poukazuje tu na jeho splývanie s ľudom a jeho preraďovanie do novoutvárajúcich sa vzťahov – buržoáznych. Táto demokratickosť zasahuje vzťahy ľudí, najmä vzťah zemianstva k sedliakom. Dejiskom diela je Vlkolín. Syn Ežo sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Esterou, ktorá nesúhlasila s tým, aby si jej syn – zemiansky potomok vzal za ženu sedliacke dievča Žofku Beckovie. Matka ho vydedí a prichýli ho jeho strýko pyšný zeman Eliáš, ktorý mu vystrojí svadbu. Obraz svadby dáva možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe si začne vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci. Keď nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v ňom dokazujú svoju nadradenosť a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov: „Sme rovní! Áno zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví – nezná časy alebo je zatvrdilý – čo je nerozum.“ Skladba končí zmierením matky so synom zásluhou vnúčaťa a súčasne definitívnym víťazstvom roľníctva nad zemianstvom. Hviezdoslav tu zobrazil proces splývania zemianstva s ľudom, ako zákonitý jav spoločenského vývinu.
Dielo Gábor Vlkolínsky je tragickejšie ako Ežo Vlkolínsky. Cítiť tu smútok, že zemianstvo ako vrstva upadá. Zemianska rodina Šimona Vlkolínskeho je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodičia Gábora pijú, prišli o majetok. Vzťah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v Ežovi, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii. Ežo je históriou jednej zemianskej rodiny, je obrazom ústupu zemianstva ako spoločenskej sily. Gábor sa nesústredí na jedného hrdinu, ale na celý dedinský kolektív. Zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok. V oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, veď Ežo je bratranec Gábora, ale v druhom epose sú už len vedľajšími postavami. Na koniec zemianstvo má a musí dohrať svoju úlohu ako spoločenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobiť novým podmienkam. Najdôležitejším motívom je pohreb, ten vyvoláva atmosféru hynutia a rozkladu zemianskej rodiny a samozrejme aj zemianstva. 

     Ďalším autorom, ktorý priblížil zemianstvo v slovenskej literatúre bol Svetozár Hurban VAJANSKÝ. Tento najstarší syn J. M. Hurbana sa vo svojej prozaickej tvorbe sústredil na zobrazovanie života vyšších spoločenských vrstiev. Typickou postavou je zeman alebo statkár. Zamýšľal sa nad možnosťou návratu zemianstva do slovenského tábora, nad jeho účasťou v národnom živote.
    V románe Suchá ratolesť sa orientuje na udalosti 70. rokov 19. storočia. Idea: Autor sa zamýšľa nad tým, či zemania dokážu stáť na čele národa.  Motívy: Statické: Prevažne úvahy jednotlivých postáv. Dynamické: Krátke predhovory postáv. Málo opisov a úvah. Prostredie: Slovenská dedina v Rudopolí. Charakteristika postáv:

Stano Rudopoľský: Pochádza so starej zemianskej rodiny. Jeho starý otec nebol obľúbený, preto majú ľudia v dedine zmiešané pocity, keď sa vráti do starého kaštieľa. Postupne mení svoj názor na národ hlavne vďaka Tichému. Je vzdelaný – vyštudoval právo a vie maľovať.      

Anna Belinská: Rodina Vanovská ju zobrala k sebe a vychovávala ju. Je pekná a veľmi bystrá. Chodieva do knižnice Rudopoľského a rada číta. Bola sirota a preto je stále veľmi utiahnutá. Mária ju považuje za mladšiu sestru.

Karol Vanovský: Bohatý slovenský statkár. Spolu s manželkou Máriou vychovávajú Annu a starajú sa o vlastnú dcéru Lili. Po príchode Stana sa stanú rodinou, ktorú najradšej navštevuje.

Mária Vanovská: Je manželka bohatého statkára Karola Vanovského. Je mladá a vzdelaná. Má pochopenie pre Annu a má veľmi rada svoju dcéru Lili. Je pekná a stane sa modelom pre Stanove obrazy.

Albert Tichý: Mladý inteligentný človek. Snažil sa o priazeň Anny. Učil Stana Rudopoľského o slovenskom národe, o poézii a viedli dlhé rozhovory. Je hrdý vlastenec, má rád slovenský národ a poéziu.

Adela Rybáryčková: Je mladá vdova, ktorá má trochu výstredné správanie oproti iným ženám v okolí. Veľmi si zakladá na mravnosti a od manželovej smrti nemala žiadny „románik“. Spočiatku odmieta Stana Rudopoľského, ale neskôr sa stanú manželia. Dej je umiestnený na západné Slovensko. Hlavnou postavou je zeman Stanislav Rudopľský – posledný potomok starej zemianskej rodiny. Žije v zahraničí bezstarostným životom. Po čase sa z potuliek po Európe vracia do Rudopolia, kde zdedil kaštieľ, ale nemá žiadny vzťah k slovenskému prostrediu. Zásluhou rodiny statkára Karola Vanovského, učiteľa Tichého a Adely Rybáričky sa však zbližuje s národným hnutím, spoznáva pravú tvár národného útlaku a jeho dôsledky v živote spoločnosti. V rozhovore s tichým síce uvažuje o úpadku zemianstva, ale potom prichádza k záveru, že najlepší jedinci môžu zohrať pozitívnu úlohu v tomto boji. „Nikto nezastaví hynutie zavinené vlastným hriechom...“ „Ale prečo by neprišli jednotlivci, takí ako ja?“ Takéto myšlienky neboli reálnou skutočnosťou. Nimi si spisovateľ zatarasoval cestu poznania ďalšej diferenciácie spoločnosti. Autor reagoval na mnohé stránky národného života. Kriticky sa staval k politickej pasivite na Slovensku. Zamýšľal sa nad problematikou národného umenia a nad jeho funkciou v živote. Z deja vidíme, že Vajanského pohľad na zemianstvo je nereálny. Dúfa, že zemianstvo nezanikne a že len ono môže priniesť národu obnovu v spojení s inteligenciou. Opisuje kladných hrdinov – predstaviteľov hynúceho zemianstva ako ľudí budúcnosti. Ľud považoval len za nevedomú masu, ktorú treba viesť.