Posledným autorom, u ktorého by som chcel poukázať na tému zemianstva je Martin KUKUČÍN a to v diele Keď Báčik z Chochoľova umrie. Martin kukučín vlastným menom Matej Bencúr sa narodil v rodine oravského sedliaka a od detstva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka. V protiklade s Vajanským zachytil úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa. Zemianstvo reprezentuje pán Aduš Domanický z Domaníc a proti nemu stojí Ondrej Tráva, priekupník a podnikateľ. Obaja sa stretnú v krčme v Podhradí a Adušovi sa podarí vymámiť od Trávu desiatku ako preddavok na kúpený jačmeň. Keď však prišiel Tráva po sľúbený jačmeň, namiesto hrdého zemianskeho kaštieľa našiel iba ruiny a Adušovo prázdne vrecko. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Proti nemu stojí Ondrej Tráva, ktorý má všetky znaky svojej triedy, dravosť a bezohľadnosť v získavaní peňazí, schopnosť špekulácie pri získavaní majetku. Kukučínovi sa práve konfrontáciou týchto dvoch protikladných spoločenských typov, upadajúceho zemana a podnikavého kupca podarilo zachytiť základné tendencie spoločenského vývinu doby. Skončením prvej vlny realizmu a nástupom druhej vlny sa z literatúry vytráca téma zemianstva a „do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny, jej proletarizácia a s ňou súvisiaci úpadok. Celkom sa vytratil záujem o idealizáciu človeka len preto, že bol členom slovenského národa.“