referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Nedeľa, 22. septembra 2019
Maturitné otázky zo slovenčiny
Dátum pridania: 20.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: saba
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 52 410
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 189.8
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 316m 20s
Pomalé čítanie: 474m 30s
 

4. OSVIETENSKÉ MYSLENIE A JEHO OBRAZ V SLOVENSKEJ KLASICISTICKEJ LITERATÚRE. IDEA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI V DIELE KOLLÁRA, HOLLÉHO A ŠAFÁRIKA.

Osvietenstvo: Je to protifeudálne myslenie na sklonku 17. a začiatku 18. storočia. Na čele francúzskych osvietencov stál Francois M. A. Voltaire. Spočiatku propagoval osvietenskú monarchiu neskôr sa prikláňal k republikánskej forme štátu. Bol vášnivým nepriateľom cirkvi a pokladal ju za úhlavného nepriateľa pokroku. Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830) Klasicizmus a osvietenstvo majú svoje osobitosti v slovenskej literatúre vyvolané slabou ekonomickou a kultúrnou rozvinutosťou Uhorska, v rámci ktorého sa formoval slovenský národ. V slovenskej literatúre tu ide o počiatky národného obrodenia.

Spoločenské a hospodárske pomery- zavádzaním manufaktúr sa feudálne výrobné vzťahy menili na
kapitalistické- Jozef II - hospodárske reformy - 1781 zrušenie nevoľníctva - tolerančný patent - koniec prenasledovania katolíkov. Zjednocovanie Slovákov v novodobý národ sa dielo vo veľmi akých podmienkach. šľachta zapredala svoj slovenský pôvod a bohaté meštiactvo sme nemali. Jedinými uvedomelými živiteľmi slovenského národného hnutia boli vzdelanci - inteligencia (kňazi a učitelia). Zamerali sa na hospodárske, kultúrne a národné povznesenie ľudu. Ľudovýchovná a národnovýchovná činnosť. Katolícky vzdelanci - spolok Slovenské učené tovarišovo. (Trnava 1792) Nazývame ich národný buditelia a obdobie v ktorom pôsobili - Obdobie národného obrodenia.


Vznik idey slovanskej vzájomnosti: Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila vláda tuhého centralizmu a absolutizmu predstavovaného ministrom vnútra Metternichom. /Úradnou rečou na Slovensku bola maďarčina. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli Myšlienku slovanskej vzájomnosti - to znamená oporu hľadali u ostatných slovanských národov (najmä u Rusov) a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov. Pri rozpracovaní myšlienky slovanskej vzájomnosti sa Kollár opieral o diela nemeckého filozofa Herdera, ktorý hovoril o predpoklade na uskutočnenie humanity majú Slovania. Myšlienku slovanskej vzájomnosti Kollár osvetlil v spise: O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Z diela vidno, že mu ide najmä o vytvorenie iných kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými Slovanmi.

Slovanské národné obrodenie prebiehalo v 4 fázach.          

    1. 1780-1820- Bernolák- pokúšal sa o uzákonenie slovenskej spisovnej reči na základe západoslovenského nárečia (kultúrna Trnavčina) Rok 1789 – vznik Slovenské učené tovarišstvo
    2. 1820-1835- založenie spolku milovníkov reči a literatúry slovanskej toto obd. je poznamenané snahou o zjednotenie evanjelikov s katolíkmi, do popredia sa dostáva myšlienka slovanskej vzájomnosti (Slovania = 1 národ = 4 kmene; Napoleon utrpel v Rusku porážku => Rusko = symbol, všeobecne uznávaná mocnosť)
    3. 1835-1843 – vyriešenie spisovného jazyka – Štúr, Hurban, Hodža v roku 1943 v Hlbokej
    4. 1843-1848 – tu končí slovenské národné obrodenie

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.