12. VYSVETLITE A POROVNAJTE KONFLIKTY Z HĽADISKA SPOLOČENSKÝCH VZŤAHOV V DRAMATICKEJ TVORBE CHALUPKU, PALÁRIKA A TAJOVSKÉHO.

    Slovenská dramatická tvorba sa začína rozvíjať vznikom ochotníckych krúžkov. V roku 1830 založil Gašpar Fejerpataky- Belopotocký divadelný krúžok v Liptovskom sv. Mikuláši, ktorý sa uviedol hrou Jána Chalupku Kocúrkovo. 

    Ján CHALUPKA-  spisovateľ a učiteľ, Predstaviteľ obrodenskej literatúry, písal básne, politické a náučné spisy, umeleckú prózu a divadelné hry. Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách. Bol najvýznamnejším dramatikom tohoto obdobia.

    Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali Autor (farár v Brezne, veľmi dobre poznal malomestský život) vykreslil typ malého mesta, odnárodňovanie, prospechárstvo malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému ľudia dokážu zradiť svoj pôvod. Dej hry je osnovaný okolo voľby nového učiteľa. Zobrazil tu dva protichodné svety. Svet zanikajúci, ktorý predstavuje čižmársky majster Tesnošil s rodinou. Chce sa zaradiť do vyššej „panskej“ spoločnosti, a pretože nevie nájsť iný spôsob, poklonkuje sa a napodobňuje spôsoby vyšších vrstiev. Maďarčinu neovláda, len niekoľko fráz a slov. Chalupka mu zámerne vkladá do úst slová, ktoré maďarčina prevzala zo slovenčiny, a tým zosmiešňuje jeho nevzdelanosť. Tesnošilova žena je falošná, závistlivá a klebetná. Jej jediným cieľom je vydať dcéru, ktorá je rozmaznaná, vzdorovitá a bezočivá. Ich syn Janík je lenivý, typický Kocúrkovčan. Druhou postavou je pán z Chudobníc, cirkevný inšpektor, je predstaviteľom upadajúceho zemianstva, schudobneného a navyše i obmedzeného. Hoci sám nevie po maďarsky, odvodzuje svoj rodokmeň od Arpáda a v Kocúrkove chce udomácniť maďarčinu. Oni a ich rodiny predstavujú pokrytectvo, nevzdelanosť, pohŕdanie ľudom, slovenskou rečou. Ich vlastnosti vystihujú aj ich mená. Ako kontrast k nim postavil autor ideálny typ slovenského vlastenca, učiteľa Slobodu. Hra je výsmechom upadajúceho feudalizmu a ostrou kritikou spoločnosti, pre ktorú využíva satiru, iróniu, ale aj humor. Hoci uplatňuje metódu konfrontácie, priamym konfliktom sa vyhýba. Pojmy „Kocúrkovo“ a „kocúrkovčina“ sa používajú v zovšeobecnenom význame pre pomenovanie nerozumného jednania, rozhodovania, neporiadku, spiatočníctva apod. Pretože hra mala u divákov veľký ohlas, Chalupka spracoval kocúrkovskú tematiku aj v ďalších veselohrách – Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec, ktoré podnecovali národné povedomie a pranierovali mravné a spoločenské neduhy.

    Zásluhu na rozkvete dramatickej tvorby v čase rozkladu romantizmu mal aj Ján PALÁRIK.
Bol slovensky dramatik, jeden z predstaviteľov Novej školy slovenskej. Kritizoval sociálne a národnostne pomery a usiloval sa o dorozumenia s maďarskými liberálmi, neskôr sa pre nepochopenie utiahol z politického života. Vo svojich veselohrách Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch reagoval na aktuálnu situáciu v národnom živote. Zaoberá sa myšlienkou prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu a slobodný rozvoj. Vysmieva sa v nich odrodilstvu, mamonárstvu a karierizmu. Sú to všetko komédie omylov. Komika v nich pramení zo slovných skomolenín, ale najmä zo zámeny osôb, z preoblečení , nedorozumení, inkognít. Situácie vyplývajúce z týchto omylov nie sú iba zábavne, ale aj poučné.

    Veselohrou Inkognito nadviazal na kocúrkovskú tematiku Jána Chalupku. Namiesto priepasti medzi predstaviteľmi vlasteneckej inteligencie a odrodilými malomešťanmi dochádza u Palárika k ich zbližovaniu. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky, ktorá je osnovaná na zámene osôb, je úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele. Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín majú sa stať objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chce oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova inkognito preoblečený za kosca, aby spoznal svoju verenicu. Everlín, nespoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce pansláva básnika. Súčasne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítajú meno Jelenfy. Zámena mien vyvolá komické scény, v ktorých sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostanú košom a Jelenský s Evou pripravia pre koscov veselicu. Vďaka nemu sa z odnárodnenej meštianky Evičky Sokolovej stáva vlastenka.