Veselohra Drotár je oslavou predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva. Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov. Dej sa odohráva v Pešti v dome slovenského továrnika Rozumného. Sem prichádza slovenský drotár Bubenčík (kladná postava). Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčasne do domu továrnika prichádza ako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski, ktorý musel ujsť z vlasti pre súboj. Predstavuje sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho. Čoskoro sa i skutočný brat stane u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieva, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka a pripraví stretnutie oboch bratov. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, ktorý mu podpísal zmenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza aj Doboši. Drotár Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewskym otrasie drotárova statočnosť a prizná sa na polícii. Továrnikovi sa prizná a ten mu odpustí. Po obdržaní milosti z Krakova nič nestojí v ceste svadbe Zalewského s Ľudmilou. Továrnik odmení drotára za jeho statočnosť a súhlasí so svadbou svojej netere a Bubenčíka. Autor zdôrazňuje sympatie továrnika Rozumného k predstaviteľovi ľudu, čím chce zdôrazniť, že ľud predstavuje kladnú hodnotu v spoločnosti.
    Najčastejšie hrávanou hrou je Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, v ktorej Palárik vyjadril názory na súčasný spoločenský život i na súžitie slovenského a maďarského národa v Uhorsku. Hlavnou myšlienkou je spoločenské a národné zmierenie sociálne rozdielnych spoločenských vrstiev, šľachty a ľudu, Slovákov i Maďarov, ale aj problém postavenia uvedomelej slovenskej inteligencie v spoločnosti. Zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva. Veselohra v troch dejstvách.(9 mužov, 5 žien, ženci a žnice. - Salón v kaštieli.) Dej sa odohráva na kaštieli Hrabovskej. Mlada grófka Erzika Hrabovska žije na svojom majetku na dedine. Je sirota, preto si zvolila za svoju stálu spoločnicu Milusu, dcéru rechtora vlastenca Oriešku. Milusa ma na ňu veľký vplyv a vštepuje jej mnohé vlastenecké a demokratické zásady. Jedného dna dostane Erzika od svojho tútora baróna Kostrovickeho zvesť, že jeho syn Ľudovít, ktorému je od detstva zasnúbená, ale s ktorým sa ešte nepoznajú, príde aby sa osobne spoznali. Erzika a Milusa sa chystajú Ľudovíta veľkolepé privítať a využijú na to obzinky. Aby mohla lepšie pozoravať svojho budúceho, rozhodne sa Erzika ostať inkognito a zamení si s Milusou úlohy: Milusa bude hrať grófku a Erzika sa oblečie za žnicu. Ľudovít prichádza i so svojim priateľom zo štúdii inžinierom Rohovom, horlivým vlastencom. I oni si zamenia úlohy. Milusa ich prijme v úlohe grófky a hneď v prvom rozhovore im vyčíta poriadnu lekciu pre odrodilstvo a povýšenectvo. Ľudovítovi, ktorý je maďarón, hneď prejde chuť na ženbu s domnelou grófkou - panslavkou, ale Rohon sa zaľúbi do Miluse a ona doňho. Ľudovíta upúta Erzika preoblečená za žnicu a zaľúbi sa do nej. Situácia sa zamotáva, vznikajú smiešne, ale i žiaľne scény, treba veci vysvetliť. Prví sa odhalia navzájom Milusa a Rohon, povedia to i Erzike, ale Ľudovíta nechávajú úmyselné ešte v omyle, aby ho vytrestali. A tak keď príde Orieška a povie, že ta pekná žnica je jeho dcéra, Ľudovít si ju pýta za ženu. Tak isto si ju pýta Rohoň. Definitívne sa situácia rozrieši, keď príde starý barón. Vysvitne, kto je kto, i príčina zámeny osôb a úloh. Reťaz komických zámien sa vyrieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nádejné manželské páry (grófka a barón, Miluša a inžinier) nájdu a všetko sa končí šťastne. Zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky. Autor sa vysmieva odnárodneniu, kritizuje odrodilstvo a pomýlené vlastenectvo. Národne uvedomelú slovenskú inteligenciu predstavuje učiteľ Orieška a jeho dcéra Miluša, vzdelaná, inteligentná, ktorá má veľký vplyv na grófku. Mladý barón predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu, grófka Hrabovská liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti. Idea zámeny osôb nemala viesť k zrušeniu spoločenskej nerovnosti, ale k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom. Palárik využíval hovorový jazyk, aforizmy, príslovia a porekadlá, čím sa stali jeho hry blízke širokému okruhu divákov. 

    Jozef Gregor TAJOVSKÝ sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici. Neskôr si Tajovský podľa svojho rodiska vybral i umelecké meno. Toto však nebol jeho prvý pseudonym, počas svojej tvorby vystupoval pod mnohými umeleckými menami, ako napríklad Jozef Spevák, Podsokolovský... Hlboko vnikol do problémov, ktoré trápili slovenský ľud. Prežil obdobie, keď slovenský ľud zápasil o prežitie a presadenie sa pod maďarským nátlakom, ktorý obmedzoval slobodu slovenského národa a snažil sa ho pomaďarčiť, aby nikdy nemohol tvoriť v slovenskom jazyku. Pre jeho divadelné hry je príznačné sociálne videnie skutočnosti. Najhranejšie hry sú veselohry Ženský zákon a Statky-zmätky. Tajovský využil príslovia, porekadlá, ľudovú pieseň, čím vyjadril názory a filozofiu prostých ľudí. Uviedol do literatúry postavy a problémy zo sveta najbiednejších.