13. DEDINA A JEJ UMELECKÉ STVÁRNENIE V PRÓZACH KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO A TIMRAVY.

    Dedina a dedinský človek bol vďačným námetom už v romantizme, kedy autori videli v ňom základ národa. Realizmus si už všímal základný spoločenský rozpor doby, a to rozpor medzi šľachtou a ľudom. Základný rozdiel zobrazovania dediny je medzi tvorbou Kukučína, ktorého zaraďujeme medzi starších realistov. Kým mladší realisti si všímali vo svojich dielach spoločenské podmienky na slovenskej dedine a kritizovali ich, starší realisti len konštatovali skutočnosť, nehľadali príčiny triednych rozporov, ani ich nekritizovali. 

    V próze venoval pozornosť dedine najmä Martin Kukučín. Vlastným menom Matej Bencúr, rodisko v Jasenovej na Orave. Študoval na Gymnáziu v Revúcej, Martine a BB, Kláštore pod Znievom, medicína v Prahe. 1893 lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Oženil sa s Pericou Didoličovou a v r. 1907 odišiel s ňou do Južnej Ameriky. Bol tam prvým lekárom, členom a funkcionárom viacerých spolkov. V poviedkach kladie dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky.

    Rysavá jalovica – postavy Adam a Eva Krtkovci a Trnkovci. Príbeh o kúpenej a stratenej rysavej jalovici, o dôsledkoch, nedorozumeniach... Črta, zopár anekdot spojených do jednej črty. S láskavým humorom zobrazoval nedostatky hrdinov, napr. v tejto poviedke, kde humorné dejové situácie vyplývajú z komického charakteru ústrednej postavy Adama Krta a zároveň ju dokresľujú. Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme aj keď mu to jeho žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie jalovicu si odvedie Krtova žena a tu vznikajú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami. Hoci je Adam výzorom komický, predsa z neho preniká ľudskosť a dobrota.

   Psychologická poviedka: Neprebudený patrí k najtragickejšej próze. Z charakterovej drobnokresby prechádza do drobnokresby psychologickej (rozoberá psychológiu človeka). Ondráš Machuľa- hlavná postava, mrzák. Kukučín sa zaoberá psychickou Ondráša, rozoberá psychiku aj ďalších postáv. Je tu horizontálna kompozícia- chýba rozprávač, nahrádza ho vnútorným monológom Ondráša. Konflikt-vnútorný svet Ondráša s vonkajším svetom. Jazyk- reč dedinského ľudu, oravské nárečie- v dialógoch, v opisoch používal spisovný jazyk. Na Ondášovi vytvoril citlivú psychologickú štúdiu dedinského mrzáka, ktorý predstavuje najbiednejšiu sociálnu vrstvu dediny. Dej: Ondraš Machuľa, biedny tvor. Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré sa ponášajú na zvieraciu srsť, čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na koláč a ústa široké. Postavu má malú, nevyvinutú, zhrbenú. ľudia na neho s utrpením hľadia a chovajú sa k nemu so šetrnosťou, ako k malému dieťaťu.
Len on sám sa za mrzáka nepokladá, drží sa za pekného. Vie rozoznať, čo je pekné a čo škaredé, no o svojej osobe súdi predpojato. Každý ale rád videl jeho hodných, znášanlivých rodičov, ktorý ich ľutovali za ich nepodareného syna. Ondrášova matka, prezývaná totka, pretože bola v dedine veľmi vážená a jej nadvládu uznávali a chránili všetci dedinčania, svojho syna veľmi milovala.
Ondráša matersky riadila a vyprávala do školy. A chlapec sa dobre učil, pretože v ňom bola badať duša, duša ako u ostatných, čo bolo jedinou potechou i odplatou starostlivej totke. Ondrášov otec ale na svojho syna ani pozrieť nemohol, hľadal preto úľavu v krčme. Napokon sa totka s manželom nepohodli a totka odišla z domu k staršej sestre. Po asi dvoch rokoch od chvíľe, čo sa nepohodli, totka sa stáva vdovou. V jeden deň, kedy pásol Ondráš husy, mu Zuzka Bežanovie doniesla obed. Mala jasnú tvár, červenú ako ruža. Červená pera odokrývala dva rady bielych perál. Pre Ondráša to bola stvorená princezná. Zuzka mu povie, že sa nepohodla s Janom Dúbravie, svojim nápadníkom. To Ondráš využije, vypočuje ju a dohodne sa s ňou na svadbe. No netuší, že Zuzka to nemyslí vážne a že sa stal obeťou jej samoľúbosti. S radosťou to povie totke. Tá ho pravdaže odhovára, pretože si uvedomuje, že Zuzka Bežaňovie sa chcela vždy oženiť s Jánom Dúbravovie. Zájde aj za jej matkou, ktorá je prekvapená jej návštevou, pretože sa Zuzka s Jánom Dúbravovie už pohodli. Ondráš ale robil všetky kroky k svadbe. Daroval Bežaňovým najkrajšiu habarku a opálku, ktoré sám vyrobil, vyhnal im sám husy z domu a zarobil si na vlnu, z ktorej si dal ušiť nohavice na svadbu. Za habarku a opálku si nič nezobral, čo začalo trápiť Bežanku. Zavolala si Zuzku, prehovorila jej do duše a dohodli sa, že svadba s Jánom Dúbravovie bude skôr. Ohlášky Jána Dúbravovie so Zuzkou Bežanovie boli v dedine hlavnou témou po niekoľko týždňov. No Ondrášovi sa táto správa ako jedinému nedostala. Stále si myslel, že on bude ženíchom. Dedinský krajčír mu napokon ušil aj cifrovaný oblek na svadbu. V deň svadby ho ale totka zavrie do kôlne a schová pred ním oblek. Ondráš sa napokon z kôlne pomocou sekery dostane, ale Zuzka a Ján Dúbravovie sú už po svadbe. Prichádza na svadobnú veselicu, kde je veľmi dobrá nálada. Ondráša ale neprijmú na tanec, z čoho je smutný a sám si ide sadnúť do šopy. Neskoro v noci začne horieť. Pri ohni jediného nájdu Ondráša, ktorého považujú za podpaľača a keďže sa všetci boja, že by im aj iné budovy zapálil, poviažu ho. Neskôr sa o neho nezaujímajú. Zastaví sa pri ňom len Zuzka, ale keďže Ondráš celý čas blúzni, tak sa chce s ňou stále vziať a dozvie sa, že už je vydatá za Jána Dúbravovie. Ondráš to pochopí, ale myslí si, že na neho čakali a keď neprichádzal, dali poslať za Jánom. Zuzka sa pokúša vysvetliť mu, že na neho nečakali, no Ondráš ju nepočúval a myslel si svoje. Bežanka medzičasom ale zistí, že jej husi sú v horiacej maštali a chce ich zachrániť. No stodola mala už každú chvíľu padnúť. Zuzka Ondráša odviaže a ten sa vrhne do stodoly za husami. No husy sa mu už zachrániť nepodarí a sám v stodole zhorí. Ľudia to považujú za trest boží podpaľačovi.