Iný pohľad na dedinu má Božena Slančíková – Timrava. Narodila sa v rodine evanjelického farára, nedostala žiadne vzdelanie, nevedela pravopis, literárny talent v nej objavila sestra Irena. Škultétymu poslala ukážky, ktorý v nej objavil celý talent. „Čižmár jer na to, aby čižmy šil a pucér, aby ich pucoval.“- odpísala Škultétymu. Veľmi veľa čítala, dobrá štylistka, samorast v slovenskej literatúre. V rodine mali časopis Halúzka. Názov Timrava si dala podľa studničky v Polichní. Po smrti otca sa presťahovala do Ábelovej. 1945 – až do smrti žila v Lúčenci – pochovaná. Písala v slovenskej dedine, žene – jej postavenie, vedela vynikajúco opísať (ukázať dedinu), výborná psychologička (Anča v Ťapákovcoch). Žena je v jej poviedkach „rohožou, o ktorú si každý muž utrie nohy.“ – ostala slobodná, opisuje dedinský ľud, žena a vydaj, dedinská inteligencia.

    V poviedkach Ťapákovci pranieruje zaostalosť a zápecníctvo. Poviedka z prostredia slovenskej dediny. Konflikt poviedky stojí na protikladnom vzťahu medzi Iľou – kráľovnou, usilujúcou sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny (v 1 dome ich je 16, sú nezhovorčivý, nezaujíma ich nič, držia sa tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej neoblomného muža Paľa. Tento konflikt dopĺňa životná tragédia Anče – zmije, ktorej charakter je rozporný: vnútri citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a zlou. Vášnivo túži po láske a po vlastnej rodine, ale zmrzačenej jej zostáva len túžba. Téma: zaostalosť slovenskej dediny v nedávnej minulosti. Žáner: Poviedka z dedinského prostredia. Názov: rodina, ktorá nemení svoje tradície – patriarchálna, celý deň sedávali v dome, pracovali iba muži, nechalo sa im odpovedať. Iľa povedala: „vo vašich žilách neprúdi krv, ale cmar“, nevetrá sa, neupratuje, neutiera stôl, fyzicky a psychicky lenivý, oťapený.

    Charakteristika postáv: Iľa – kráľovná, Anča – zmija, Paľo – žartovník. Iľa – kráľovná – je ženou Paľa, cieľavedomá, neústupčivá (vidno to aj v tom, keď Paľovi povie o odchode alebo postavia dom, Iľa odchádza do služby k rechtorke). Po smrti matky Ťapákovcov vedie domácnosť a rozkazuje. Toto sa nepáči Paľovej sestre Anči a spolu sa hnevajú. Nakoniec víťazí a spolu s Paľom sa presťahujú do postaveného domu. Sú bezdetní. Anča – zmija – patrí k najtragickejším postavám. Nemôže milovať ani pomyslieť na lásku, a predsa jej jedinou prácou je vyšívanie pre nevesty. Je 30-ročná dievka, beznohá, poskakovala na kolenách a dlaniach. Oneskorený chodec ju omylom môže považovať za psa. Jej charakter je rozporný.

    DEJ: Poviedka začína opisom jari a rozsiahlej rodiny Ťapákovcov, ktorí bývajú 16-ti v jednej chyži. I je gazdiná, ktorá spravuje a diriguje celú rodinu. Všetci súrodenci aj so ženami sa pokorne podriaďujú veleniu Iľi, okrem Anči mrzáčky. Tieto dve ústredné postavy sa nenávidia. Iľa je pracovitá a chce sa osamostatniť so svojím manželom Paľom, preto chce aby postavil nový dom. Celá rodina Ťapákovcov je pohodlná a lenivá, čo kontrastuje s Iľinou povahou. Dáva mu na výber buď postaví nový dom, alebo ho opustí. Početná rodina sa stretáva u stola pri večeri a rozhodujú, kto pôjde s ostatnými gazdami do Ardiela. Paľo odchádza spolu s ostatnými gazdami. Iľa je inteligentná, preto často navštevuje pani rechtorku, ktorá jej ponúkne prácu slúžky. Iľa túto prácu prijme. Pri práci si vyspevuje, čo Anču privádza do zúrivosti. Snaží sa poštvať Paľa voči Iľe. Pani učiteľka má syna Ďura, o ktorom si Anča navymýšľa že chodí s Iľou. Žiarlivý Paľo dá na výber Iľe, buď bude gazdinou doma, alebo u rechtorky. Anča tým nepriamo napomohla, že Paľo vystavil nový dom a tam sa stala gazdinou Iľa. Anča má však aj srdce plné lásky k Jankovi Fuzákovie, ktorý si zobral za manželku Maru, ktorú Anča z duše nenávidí. Poviedka má šťastné ukončenie, všetci sú spokojní, až na Anču, ktorá je sklamaná svojím životom. Poviedka končí jej slovami Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie......

    Deformovaný vzťah rodičov a detí, muža a ženy v povojnovej dedine zobrazila Timrava v poviedke Skon Paľa Ročku. Chudobný Paľo sa ožení so Zuzou, hoci jej bohatí rodičia ho odmietli. Ich veľká láska pomaly odumiera a po piatich rokoch je Paľovi žena odporná, lebo ho ženie do ustavičnej roboty a aj tak žijú v biede. Paľo vyhodil z domu aj vlastnú matku. Búri sa proti žene, matke, cirkvi i obecným poriadkom. V závere Paľo zomiera. Jeho individuálny protest vyúsťuje do beznádeje a tragiky smrti. Ďalšie poviedky z prostredia slovenskej dediny: Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo.