Románom Otec Goriot vrcholí Balzacova tvorba 40-tych rokov. Balzac opustil fantastické, vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady. V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vauquerovej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú sociálne vrstvy nájomníkov. V penzióne sa odohráva príbeh nešťastného otca, ktorý pretavil všetky svoje city do lásky ku svojim dvom dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný občan - mešťan. Býva v pekne zariadenej izbe, je bohatý, vážia si ho. Postupne však strieda poschodia, až končí ako najchudobnejší obyvateľ penziónu. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Tento starý obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožňoval, vedel prelomiť spoločenské priehrady, vedel dobyť nedostupné svety. Zámožného otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Z vážnosti ich vydal. Anastasie sa vydala za šľachtica, grófa de Restaud, druhá, Delphine si vzala bohatého bankára, pána de Nucigen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti a v oboch prípadoch sa končia neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale všetku vinu zvaľuje na zaťov. Ľudia pre neho neexistujú s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý zanechal v mestečku matku a dve sestry. Jeho sesternica, pani de Beauséant ho uvádza do vyššej spoločnosti. Mladý Rastignac si uvedomuje, že získať miesto v spoločnosti bankérov a maklérov môže iba bohatstvom a láskou. Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto na výslní v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si veľmi obľúbil mladého Rastignaca, pretože miloval jeho dcéru. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať herne, opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento bývalý trestanec vystupuje v penzióne ako obľúbený a zámožný občan. Je to človek ohromnej energie, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastignacovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako až treba klesnúť, aby si človek zaistil miesto hore. Posledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauséant a v izbe otca Goriota. Slávnostný ples u pani de Beauséant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížskym svetom. Zatiaľ, ošetrovaný študentom- medikom, úbohý otec Goriot umiera. Sám tvrdí, že už "desať rokov vie, že neprídu" ani k jeho smrteľnej posteli. Otec Goriot nestratil múdrosť, ale niet už preňho inej cesty. Má už len jednu šancu, že dojme dcéry svojou obetavosťou, že v nich vzbudí ľútosť, keď nebude šetriť nič, ani vlastnú dôstojnosť. Bieda ho ponižuje, no nepokladá ju za nešťastie, kým verí, že ho obe milujú. Len študent Rastignac poznáva,
že sa za svojho otca hanbia. Až teraz pochopil, na akom svahu sa nachádzajú.
Umieranie otca Goriota vrhá tragický tieň aj na ples, na ktorom sa nachádzajú aj obe jeho dcéry. Nasie ani Delphine neprídu. Nie však preto, že by otcom pohŕdali. Jednoducho im to nevyhovuje, množstvo malých príčin sa im stavia do cesty, až obe prídu neskoro. Otec im už je tak spoločensky vzdialený, že jeho osud je málo dôležitý. On ich však neobviňuje. Takéto myšlienky zamieta. Preklína ich, no hneď ruší kliatbu. Jeho bezmedzná láska víťazí nad pochybnosťami. Napokon sa rozhodne i Rastignac, keď v záverečnej scéne na cintoríne Pére-Zachaise, kde práve uložili Goriota, hrozí skazenému Parížu: "A teraz uvidíme, kto z koho!" Rastignac nepôjde Vautrinovou cestou. Otvorený zločin sa mu hnusí. Pôjde skôr cestou zaliečania, vtierania pomocou žien. Dotiahne to ďaleko. Autor nestojí na strane buržoázie. Dielo je realistické- ukazuje nesprávnosť spoločnosti, ktorá sa dopúšťa nespravodlivosti väčšinou na jednotlivcovi. Typickým príkladom je otec Goriot.