Fjodor Michajlovič Dostojevskij: zakladateľ moderného psychologického románu. Študoval na vysokej technickej vojenskej škole, pracoval na ministerstve obrany. K armáde nemal vzťah, venoval sa literatúre. Podporoval utopický socializmuz- zatkli ho- 4 roky nútených prác na Sibíri. Utrpenie ho poznačilo psychicky aj fyzicky.

K jeho najznámejším románom patrí okrem iného aj román Zločin a trest: V tomto románe Dostojevskij vyjadril súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi. Román je vedený v dialógoch, ale dej rozpráva aj autor. Dej je rozložený do šiestich častí a je zakončený epilógom. Celý dej prebieha v Petrohrade v 19. storočí, konkrétne v roku 1865. Hlavným hrdinom je študent a vrah Rodin Raskoľnikov, na ktorého postave si Dostojevskij všíma rozpoltenosť ľudskej duše. Raskoľnikov delí ľudí na dve kategórie- na neobyčajných, ktorých poslaním je vládnuť, a na obyčajných, ktorí sa musia podriadiť. Pod vplyvom tejto teórie zabije Raskoľnikov starú úžerníčku. Ani po vražde nie je Raskoľnikov presvedčený o svojej vine, citujem: ,,Nezabil som človeka, ale princíp!“ Ale poďme postupne. Rodion Romanyč Raskoľnikov je študent, ktorý nemá peniaze. Preto predáva niektoré svoje veci úžerníčke. V jeden deň stretol v krčme úradníka Marmeladova, s ktorým presedel celý večer a on mu porozprával celý jeho životný príbeh aj o jeho dcére Sofii, ktorá sa neskôr stane jeho milou. Na ďalší deň Raskoľnikov dostane list od svojej matky, ktorá žije aj s jeho sestrou mimo Petrohradu. Píše mu v ňom, že jeho sestra sa chystá vydať za Lužina. Potom sa Raskoľnikov rozhodol pre čin, ktorý charakterizuje celý príbeh, a to k zavraždeniu úžerníčky. Spravil to inteligentne. Dal jej tabatierku, a kým sa jej venovala, on ju umlátil sekerou. Plány mu ale prekazila jej nevlastná sestra, a tak musel zabiť aj ju. Na štvrtý deň dostal Raskoľnikov predvolanie na policajné zastupiteľstvo. Na stanici ho vypočul podporučík Petrovič. Cestou domov bol svedkom zrážky koča s Marmeladovom. A tak ho odviezol domov kde Marmeladov zraneniam podľahol. Avšak tu sa Raskoľnikov po prvýkrát stretáva so Sofiou. Doma navštívi Raskoľnikova jeho dobrý priateľ Razumichin, ktorý postrehne, že Raskoľnikov nie je vo svojej koži. V tom čase príde do mesta aj Raskoľnikova matka aj sestra Andotja. Keďže Raskoľnikov sa už stretol s Lužinom, jeho matka bola na toto stretnutie zvedavá. Raskoľnikov však so svadbou nesúhlasil. Medzitým on dostal pozvanie na pohreb Marmeladova. V noci sa Raskoľnikovi snívali nepekné sny o vražde, začal mať výčitky svedomia a pochybnosti o sebe samom. Začal trpieť duševnou krízou, takže pôsobil aj vyzeral ako chorý. Ráno ho navštívil Arkadij Svigrigajlov, starý priateľ jeho sestry, ktorý s ňou mal tajný milostný pomer, keďže v tom čase bol ešte ženatý. Neskôr sa Raskoľnikov zdôverí Sofii, že spáchal vraždu a ona sním súcití a chce aby sa priznal, citujem: ,,Vari tým, že si to ideš odpykať, nezmývaš polovicu svojho zločinu?“ On s ňou však vtedy ešte nesúhlasil, citujem: ,,Zločinu? Akého zločinu? To, že som zabil odpornú škodlivú voš, starú, nikomu nepotrebnú úžerníčku, za ktorej zabitie by mi mali štyridsať ráz odpustiť, lebo vyciciavala úbožiakov, to je zločin?“ Toto priznanie si však vypočuje aj jej sused, ktorým je náhodou Arkadij. Ten ho začne vydierať, keďže už dávno miluje jeho sestru a chce si ju zobrať. Arkadij začne vydierať aj Raskoľnikovu sestru, ktorá ho odmietne, a tak spácha samovraždu. Medzitým navštívi Raskoľnikova vyšetrovateľ Petrovič, ktorý vie, že Raskoľnikov je vrah ale nemá dôkazy. Majú spolu ostrú výmenu názorov, v ktorej zaznejú aj zaujímavé fylozofické otázky. Raskoľnikov sa nakoniec rozhodne, že sa prizná. Raskoľnikova celý príbeh ťaží ťarcha zločinu a v jeho priznaní spočíva záchrana, koniec jeho duševných múk. Tak sa rozlúči so sestrou, matkou a Sofiou, ktorá s ním odchádza žiť na Sibír, kde si má Raskoľnikov odpykať svoj trest. Jeho sestra si nakoniec zoberie za manžela jeho najlepšieho priateľa Razumichina a aj s matkou sa presťahujú na vidiek. Prvými mesiacmi života Raskoľnikova a Sofii na Sibíri sa zaoberá epilóg. Tu Dostojevskij spomína, že každý zločin je nakoniec potrestaný. Raskoľnikov spácha zločin a čaká ho trest. Chcel dosiahnuť absolútnu slobodu. Zlo pácha v mene dobra. Je osobnosťou, ktorá napĺňa priestor medzi obidvoma krajnými polohami jestvovania. Ale je iba človekom. Súcití s Marmeladovcami, potrebuje Sofiu, miluje svojich blízkych, váži si Razumichina, nenávidí Petroviča. V každej osobe je určitý obraz spoločnosti. Zločin a trest je dokladom vzťahu k dobe, spoločnosti, skutočnosti. Je naozaj závratným obrazom ľudskej duše.