Traja kamaráti: osudy troch kamarátov v medzivojnovom období a v období prvých náznakoch nástupu fašizmu.  Robert Lohkamp, Otto Köster, Gotfried Lenz, ktorí sa spoznávajú na fronte v 1. sv. vojne, si v podmienkach, ktoré vtedajšia nemecká spoločnosť umožňovala, zakladajú autodielňu. Ottovi sa podarilo zhotoviť zo starej káry auto Carl- atraktívne. Na jednej z jázd s týmto autom sa zoznamujú s obchodníkom Bindingom a Patríciou Holmanovou. Auto Carl bolo jediným majetkom Otta- prirástlo mu k srdcu a odmietal ho predať Bindingovi. Robert sa snaží čoraz viac spoznávať Patríciu, do ktorej sa zaľúbi. Pat bola inteligentná a pekná, ale začali sa u nej prejavovať nésledky 1. sv. vojny- známky tuberkulózy. Pat mala Roberta veľmi rada a tak mu o chorobe nič nepovedala. Jej zdravotný stav sa neustále zhoršoval a lekár konštatoval smrť. Patrícia odchádza do sanatória a Robert ju nasleduje- je jej morálna podpora. Uvedomujú si, že jej život sa chýli ku koncu a tak sa snažia spolu prežiť čo najviac. Vysilená Pat zomiera a nešťastný Robert zostáva s jej mŕtvym telom.

    Autor sa v tomto diele vracia do spomienok k 1. sv. vojne a jej dôsledkoch v porazenom Nemecku. Do popredia kladie pravé ľudské hodnoty- priateľstvo a láska medzi mužom a ženou- opora v ťažkom životnom zápase.

Ernest Hemingway:

    Narodil sa 21.7.1899 v Oak Parku (Illinois, USA) a zomrel 2.7.1961 v Ketchume (Sun Valley, Idaho). Po skončení strednej školy pracoval ako novinár a neskôr išiel do Európy, aby sa zúčastnil 1. svetovej vojny. Jeho najznámejšie dielo Starec a more, vydané v roku 1952, mu prinieslo o dva roky neskôr Nobelovu cenu. Hemingway sa nemohol vyrovnať so starobou, čo ho priviedlo až k neustálemu opakovaniu pokusov o spáchanie samovraždy. To sa mu podarilo až na trinásty krát. Patril do generácií autorov, ktorá vošla do dejín pod pojmom stratená generácia. Sám ernest pripísal autorstvo tohto názvu G. Steinovej, ktorá ho 1. krát použila pre mladých ľudí vracajúcich sa z vojny- „Ste v všetci stratená generácia“- mladí ľudia oklamaní, podvedení vlastenectvom sa dobrovoľne prihlasovali na vojnu, v ktorej tak dokonale vytriezveli, že stratili všetky svoje ilúzie, ideály a nádeje na lepší život. Na vlastnej koži pocítili neľudskosť vojnového besnenia a vraždenia a generácia sa cítila podvedená, oklamaná- stratená. Pod dojmom pocitov sa mnohí nevracali do svojich domovov- ani Ernest do USA- ostali žiť v Paríži, kde sa stretávali, zoznamovali, nachádzali zmysel života a viedli výstredný, bohémsky život- vzbura, revolta voči meštiackej spoločnosti. Ernest Hemingway často zobrazoval človeka v hraničných situáciách- keď sa ľudské ego prejaví skutočné aké je bez pretvárky, pózy a spoločenských konvencií.

Komu zvonia do hrobu: Román Ernesta Hemingwaya – Komu zvonia do hrobu patrí k dielam, ktoré sa zameriavajú na španielsku občiansku vojnu. Dielo bolo písané v čase po porážke španielskej republiky r. 1939 do polovice r. 1940. Autor tu vyjadruje svoj negatívny postoj k vojne, zaoberá sa problémami ľudí, ktorých vojna vyhnala zo svojich domovov do hôr, kde každý z nich prežíva svoju osobnú tragédiu. Hlavný hrdina je americký profesor španielčiny Robert Jordan, ktorí sa pridáva k partizánskej skupine, ktorej cieľom je vyhodiť do vzduchu most a tak zabrániť prístupu nepriateľských skupín. Hoci Robert nie je presvedčený o úspechu tejto akcie, zodpovedne disciplinovane a svedomito si plní svoju úlohu. Skupine sa napokon akcia podarí, ale Robert si zlomí nohu a posiela svoju skupinu do bezpečia, sám si uvedomuje bezvýchodnosť situácie, zostáva čakať aby mohol aspoň na čas zastaviť nepriateľa. Uvedomuje si, že jeho obeť nebude zbytočná. Je individualistický hrdina, ktorí síce nesúhlasí s návrhom kolektívu, ale práve hraničná situácia ho donúti stotožniť sa s ich záujmami.

Zbohom zbraniam: Do veľkej miery autobiografické dielo. Romantická láska medzi dvoma ľuďmi počas 1. svetovej vojny, jej opis a život na fronte. Vyjadrenie nezmyselnosti vojny, označenie vojny ako symbol všeobecného chaosu a zbytočného umierania a ničenia ľudských hodnôt v kontraste s láskou. Delenie na knihy a kapitoly, bez akejkoľvek retrospektívy a vysvetlenia udalostí po konci. Dejová línia je priama, bez veľkých odbočení; autor často využíva opisy situácií, predmetov a ľudí, dielo preniká rozličnými úvahami o rôznych veciach týkajúcich sa vojny

Postavy: Frederick Henry- americký poručík slúžiaci v Červenom kríži na talianskom fronte (Taliansko kontra Rakúsko) ako vodič sanitky, nastúpil ako dobrovoľník z USA, ktorý chcel na vlastné oči zažiť ako to na fronte vyzerá, postupom času sa ale jeho vzťah k vojne začína meniť na záporný (autobiografia), vyvrcholí to jeho útekom z armády; vystupuje počas celého deja;

Catherine Barkleyová- jeho milenka, Angličanka slúžiaca ako V.A.D. ošetrovateľka, Henry sa do nej nezamiluje hneď, až postupom času, Barkleyová je na Fredericka veľmi citovo naviazaná, pri ňom zabudla aj na svoju stratenú bývalú lásku; ďalšie postavy: poručík Rinaldi (Frederickov veľmi dobrý priateľ), slečna Fergusonová (priateľka a kolegyňa Catherin Barkleyovej)

Prostredie, priestor: Začiatok sa odohráva na talianskom fronte v okolí mestečka Gorizia; postupne sa dej posúva ako Taliani postupujú ďalej do hôr, po zranení odchádza Henry na liečenie do Milána, neskôr sa znova vracia, potom je ale vydaný rozkaz na ústup, vtedy Henry uteká naspäť do Milána, kam medzičasom odišla aj Catherin Barkleyová, spolu následne utekajú do Švajčiarska. Celý dej sa odohráva cez 1. svetovú vojnu

Dejová osnova:

Henry so svojím plukom bojujú na talianskom fronte v okolí mestečka Gorizia, tu aj spoznáva svoju neskoršiu lásku Catherinu Barkleyovú, po postupe vyššie mu v bunkri zraní pravú nohu mína z ťažkého mínometu, ošetria ho v poľnej nemocnici a anglický vodič z Červeného kríža ho odvezie späť do poľného lazaretu v Gorizii, kde ho navševejú kamaráti aj slečna Barkleyová. Henry odchádza do americkej nemocnice v Miláne, kam pošlú aj slečnu Barkleyovú; v tomto momente sa do nej Henry zamiluje („Len som ju zbadal, zamiloval som sa do nej“). Tu ho úspešne operujú a vracia sa späť na front, medzitým Barkleyová otehotnie. Počas bojov je vydaný rozkaz na ústup, pri ústupe sa vytvorí veľká kolóna, a tak Henry so svojimi vodičmi idú so sanitkami po bočných cestách, v blate im zapadnú sanitky a ďalej sú nútení ísť pešo; neskôr nájdu opäť armádu, kde sa Henry dozvedá, že vznikla vzbura a vojaci berú všetkých dôstojníkov, ktorí opustili svojich mužov, na popravu; Henry zo svojej popravy uteká a vtedy sa definitívne rozhodne opustiť armádu - naskočí na najbližší vlak do Milána. V Miláne sa znova stretáva s Barkleyovou, dozvie sa, že sa ho chystajú zatknúť za útek z armády, a preto sa s Barklyeovou rozhodnú utiecť do Švajčiarska, čo sa im úspešne podarí. Vo Švajčiarsku Barkleyová začína rodiť, ale po pôrode sa vyskytnú komplikácie a Catherine Barkleyová umiera. Catherine je nepriamym dôsledkom vojny.