Romain Rolland:

Francúzsky prozaik, dramatik, esejista, hudobný historik. Romain Rolland je jednou z najväčších spisovateľských osobností dvadsiateho storočia. Vo svojich dielach využíval poznatky z historického a hudobnovedného štúdia. Napísal životopisy niektorých významných európskych umelcov. Bol veľký bojovník proti fašizmu. Proti vojne bojuje nielen teoreticky – svojimi článkami a dielami, ale aj prakticky – pracoval v Agentúre pre vojnových zajatcov. Mnohí ním pohŕdali, no napriek tomu sa stal obľúbeným a uznávaným spisovateľom. Aj on bojoval proti vojne, no zbraňami mu boli výsmech, viera a rozum, láska (Peter a Lucia) v jeho dielach. Celú sumu za Nobelovu cenu za r. 1915 hneď po prevzatí venoval Medzinárodnému Červenému krížu.

Peter a Lucia: – psychologická novela, témou tohto neveľkého, ale na druhej strane dobre prepracovaného diela, je protest proti vojne - vojne, ktorá lásku dvoch ľudí doviedla k smrti. Protest proti jej nezmyselnosti, hrôzam, šíreniu, krvavým obetiam, boju o moc, ničivým bojovým prostriedkom. Vojnu opisuje ako divadlo. Odsudzuje nezmyselnosť vojny, ktorá ničí mladé životy, ich ideály. Reaguje na rozpad spoločenských mravných ideálov. Dej rozprávania trvá od stredy večera 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918. Príbeh sa odohráva vo vojnovom Paríži. Láska Petra a Lucie je silným kontrastom nezmyselnej vojny s jej krvavými obeťami a zákernosťami. Autor poukazuje na to, že city sa rodia bez ohľadu na čas a miesto.

    Peter Aubier – 18-ročný chlapec, ktorý dostáva povolávací rozkaz na front. Pochádza zo zámožnej meštiackej rodiny. Jeho otec bol veľkým vlastencom a republikánom a patril k tým vlastencom, ktorí povinnosti voči vlasti a národu kladú za dominantné. Rodičia veľmi milovali svoje deti, ale pokladali by to za česť ak by o ne prišli pri záchrane vlasti. Peter má brata- Filipa- musel prerušiť štúdia a odchádza na front s veľkým vlasteneckým nadšením. Po príchode na dovolenku spľaslo jeho nadšenie. Stratil ilúzie o vojne, vlasti a hanbil sa. Peter v chaose vojnových rokov prežíva lásku a cíti, že len tak vedie cesta s dezilúzie a samoty.

    Lucia: pochádza z chudobnejších pomerov, jej matka mala problémy pretože sa vydala proti vôle svojich rodičov- tým pádom s ňou rodičia prerušili styky. Otec Lucie ochorel a matka musí pracovať v továrni na výrobu zbraní- čo Peter nedokáže pochopiť. Luciin otec napokon zomiera. Je citovo závislá na matke, nedokáže pochopiť, že matka má tiež právo na vl. život- má priateľa, čaká dieťa- Lucia to pociťuje ako zradu. Napokon sa s tým zmieri a snaží sa jej finančne pomôcť, pretože je výtvarne nadaná a maľuje obrazy slávnych maliarov a s Petrom ich predáva v rôznych obchodoch.

    Dej: Peter sa ťažko vtisol do preplneného vagóna. Všetko vôkol bolo ponuré, poznačené vojnou –aj Petrova duša a myseľ. Dostal povolávací rozkaz, je smutný a beznádejný, nedá sa mu na to nemyslieť. Rozmýšľa nad nezmyselnosťou vojny. Chce: „...zostať v týchto podzemných chodbách! Neuzrieť viac krutý deň...!“. Zrazu medzi cestujúcimi uzrel dievča. Aj keď o ňom ešte nevedela, vstúpila do jeho srdca. Z myšlienok ho vyrušili až výkriky hrôzy: „Nemci bombardujú Paríž!“ V rozrušení chytil Luciinu ruku a ona sa ho nepustila. Ani jeden z nich neprehovoril a o dve stanice ďalej Lucia vystúpila. Doma sa Petrove pocity zúfalstva zmenili na šťastie. Život mal pre neho odrazu zmysel. Stalo sa ním dievča z vlaku – Lucia. Zaľúbil sa do nej na 1. pohľad, veril, že ju ešte raz stretne. Neustále na ňu myslel, prví raz ju stretáva na Seinskom nábreží a potom v Luxemburgskej záhrade, začali sa spolu rozprávať ako starí známi. Odvtedy sa stretávali každý deň a boli spolu čoraz dlhšie. Po nejakom čase Peter chcel, aby Lucia urobila jeho portrét. Dohodli sa, že maľovať ho bude u nej doma. Zdôverila sa mu s problémami svojej rodiny a možno i viac ako pôvodne chcela. Rozprávali sa o veciach, ktoré sú nezvyklými témami mladých zaľúbencov. Obidvaja chceli žiť len prítomnosť a nemyslieť na to, čo bude zajtra, aj keď sa to úplne nedalo. Po príchode domov zistil Filip u brata zmenu. Už neprosil o dôverné rozhovory a Filipovi to chýbalo – nemal koho odmietnuť. Až po zistení príčiny sa Filipov postoj zmenil. Aj on bol šťastný a zároveň smutný. Nechcel však, aby vojna zobrala aj ďalšie dva životy, keď už zobrala jeho. Peter s Luciou pri prechádzkach snívali o svojej budúcnosti, spolu stavali vzdušné zámky, dávali si pekné mená, Peter recitoval verše. Dohodli sa, že na Veľký piatok pôjdu do Chrámu sv. Gerváza kde sa zosobášia. Po prechádzke v dohodnutý deň zamierili do chrámu. Obklopení hudbou tíško šepkali svoje prosby. A ako-tak sedeli mladí zaľúbenci spolu v objatí a vychutnávali chvíle šťastia, celý kostol sa otriasol v základoch a mohutný pilier navždy ukončil ich životy a sny..

Karel Čapek:

český prozaik, dramatik, esejista, novinár, literárny, divadelný a výtvarný kritik, filozof a prekladateľ, jedna z najvýznamnejších kultúrnych osobností medzivojnového obdobia. Narodil sa v Malé Svatonice v Krkonoši, gymnázium Hradec Králové, vysoká škola- Praha, Berlín, doktorát z fylozofie. V 30. rokoch bol dramaturgom divadla na Vynohradoch. Podnikal mnoho ciest do zahraničia- zdroj pre jeho cestopisy, zomrel v Prahe. V jeho tvorbe- vedecko-fantastické diela. Do literatúri vstupoval s bratom Jozefom. Obaja boli veľký humanisti, vyjadrovali obavy o človeka, že v modernom pretechnizovanom svete sa zabúda na pravé ľudské hodnoty. Napĺňala ich smútkom honba za majetkom, chamtivosť a konzumnosť modernej spoločnosti.

Bílá nemoc:

    V tejto hre sa stretávame s neznámou chorobou, ktorá je podobná malomocenstvu a podľa bieleho fliačika objavujúceho sa na koži postihnutých, ju pomenovali biela choroba. Ľudí sa chytá panika a existujú rôzne dohady, prečo sa táto choroba šíri. Jedni sa nazdávajú, že je to mor alebo trest boží. Druhí si myslia, že ľudí je na svete priveľa a treba uvoľniť svoje miesto. Túto a aj iné informácie o tejto chorobe chceli zistiť aj novinári. Pýtali sa preto Dr. Sigelia, profesora na štátnej klinike dr. Lilienthala. Ten im prezradil, že choroba je nákazlivá, veľmi rýchlo sa šíri, ale zatiaľ nepoznajú pôvodcu. Postihuje len ľudí starších ako 45 rokov a predpisujú sa na ňu len hypermangán a peruánsky balzam, aj to len na odstránenie zápachu z rán. V pokročilom štádiu zostáva už len morfium na utíšenie bolestí. O prijatie u prof. Sigelia požiada mladý lekár, dr. Galén. Rád by pracoval na klinike, aby tam mohol liečiť pacientov postihnutých touto chorobou liekom, ktorý sám vynašiel. Keby sa dokázali jeho dobré výsledky, bol by ochotný prezradiť recept na svoj liek. Profesor je zo začiatku neochotný vyhovieť jeho prosbe, ale nakoniec súhlasí a dr. Galénovi pričlení skupinku najchudobnejších pacientov. V tom čase v jednej rodine číta otec články o tejto chorobe a nechce sa mu veriť, že je to až také vážne. Nepáči sa mu, že umierajú len starší ľudia. Jeho dcéra ale zastáva názor, že takto sa uvoľní miesto mladším, ktorí sa popri starších skúsenejších ľuďoch nemôžu uplatniť v práci. Syn s týmto názorom tiež súhlasí. Na kliniku k prof. Sigeliovi prišli svetové lekárske kapacity, lebo sa dozvedeli o vynikajúcich výsledkoch tejto kliniky v liečení bielej choroby. Prof. Sigelius zatajil, že je to zásluha dr. Galéna. Úspech nepripisoval sebe, ale celej klinike. Oboznámiť sa s dobrými výsledkami prichádza aj Maršal - vodca národa, ktorý pripravuje vojnu. Sprevádzajú ho minister zdravotníctva, generál vojska a suita vojenských pánov a lekárov. Všetci zdesene unikajú z izieb, v ktorých sú chorí neliečení Galénovou metódou. S pacientmi s Galénovým liekom to až také zlé nie je. Maršal blahoželá Sigeliovi k vynikajúcim výsledkom a profesor mu komplimenty vracia. Po Maršalovom odchode sa na chodbe objaví niekoľko novinárov. Dr. Galén využije príležitosť a oznámi im, že liek je jeho a požiada ich, aby písali proti vojne a apelovali na všetkých vladárov, nech uzavrú večný mier. Len vtedy bude totiž ochotný prezradiť tajomstvo svojho lieku. V tejto chvíli prichádza dr. Sigelius a označí Galéna za duševne chorého. Novinárov požiada, aby opustili kliniku. Dej sa opäť odohráva v príbytku rodiny, ktorej otec sa teší povýšeniu na riaditeľa účtárne v zbrojárskych podnikoch baróna Kruga. Všetci ostatní kandidáti na toto miesto totiž zomreli na bielu chorobu. Otec sa tiež nazdáva, že jemu a jeho rodine žiadne nebezpečenstvo nehrozí, pretože je už vynájdený liek a slepo obdivuje Maršala kvôli jeho vojenským plánom. Po prečítaní Galénovho stanoviska sa rozčúli, vraj žiaden štát nebude chcieť večný mier, pretože na zbrojenie sa vynaložili nemalé peniaze a v takomto prípade by sa museli zavrieť aj Krugove závody. Krátko na to si otec všimne biely fliačik na koži svojej ženy. Chytí ho hrôza a ponáhľa sa dr. Galénom, ktorý ju však odmieta liečiť, pretože nie sú chudobní a tiež preto, lebo otec sa nestotožňuje s Galénovým názorom na vojnu. Prof. Sigelia navštívi barón Krug. Chce venovať veľkú sumu na výskum bielej choroby, pretože sám sa stal jej nositeľom. Dozvie sa, že sa navrhuje, aby sa všetci postihnutí premiestnili do táborov s neľudskými podmienkami. Pri tejto predstave ho striasa hrôza. V prezlečení za chudáka sa chce liečiť u dr. Galéna, ten ho však spoznáva a liečiť ho odmietne. Vystrašený Krug by aj bol ochotný svoje zbrojárske závody zavrieť, no jeho osobný priateľ, Maršal, mu to zakáže. Maršal je rozhodnutý svoje vojenské plány uskutočniť a bez vypovedania vojny dá príkaz na provokácie a následné napadnutie susedného národa. Mládež je nadšená a za tento čin Maršala obdivuje. Barón Krug spácha samovraždu a nakoniec ochorie aj Maršal. Jeho dcéra a Krugov synovec, ktorí spolu chodia, uprosia Maršala, aby zastavil vojnu. Chceli tým dosiahnuť, aby za Maršalom prišiel dr. Galén, začal ho liečiť a prezradil recept na svoj liek. Dr. Galéna na ceste k Maršalovi ušliape dav Maršalových obdivovateľov, pretože v ňom vidia odporcu vojny. Galén zomiera a recept na jeho liek je navždy zničený pod nohami davu. V otvorenom závere necháva autor čitateľa domyslieť si, že ľudstvo je určené na zánik, ak sa radikálne nezmení...
Hlavná myšlienka: Autor poukázal na boj proti vojne, utrpeniu, ktoré vojna prináša a zodpovednosť každého jednotlivca za svoje postoje a konanie. Ukázal na nebezpečenstvo vojny, ale nie spôsob ako sa postaviť do boja proti tomuto nebezpečenstvu. Bílá nemoc= fašizmus.

Matka: dôraz na myšlienku humanizmu, človek musí bojovať proti zlu a neľudskosti. Matka vo vojne stratila 4 synov a tak prehnane stráži život posledného- Juríka, ale keď vidí, že nepriateľ strieľa aj do malých detí, sama mu dá do rúk pušku a posiela ho bojovať. Hra je hlbokou psychologickou úvahou o zmysle života.